Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. jún 2026Meniny má Alfréd
< sekcia Ekonomika

Pekári vyzývajú na právo informovanej voľby pri kúpe chleba a pečiva

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Roman Hanc

Dovoz importovaného chleba na Slovensko podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2025 vzrástol medziročne o viac ako pätinu.

Bratislava 19. júna (TASR) - Slovenskí spotrebitelia si čoraz častejšie kupujú chlieb dovezený zo zahraničia. Dovoz importovaného chleba na Slovensko podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2025 vzrástol medziročne o viac ako pätinu. Upozornil na to v piatok Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Pekári v tejto súvislosti požadujú právo informovanej voľby pre spotrebiteľov.

„Sme presvedčení, že slovenskí spotrebitelia si takýto dovezený chlieb kupujú nevedomky, pretože na rozdiel od ovocia a zeleniny, pri pekárskych výrobkoch nie je pôvod označený viditeľne priamo na pulte. Reťazce tento údaj zámerne skrývajú, aby spotrebiteľ nemal kompletnú informáciu o pôvode chleba a nakupoval produkt, ktorý precestoval pol Európy,“ zhodnotil predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský.

Poukázal na údaje Eurostatu, podľa ktorých sa na Slovensko v roku 2025 doviezol chlieb v hodnote 47,89 milióna eur, čo je o 21 % viac ako v roku 2024. Z pohľadu objemu išlo o takmer 25.935 ton chleba, čo je o 10,3 % viac, ako sa doviezlo v roku 2024. Priemerný Slovák ročne skonzumuje približne 25 kilogramov (kg) chleba, 21 kg pšeničného pečiva a 12,2 kg trvanlivého pečiva.

Lapšanský zdôraznil, že chlieb je tradičnou súčasťou jedálnička Slovákov. „Je preto nevyhnutné, aby štát zaviedol pre spotrebiteľov právo informovanej voľby v obchodných reťazcoch. Požadujeme, aby tak ako pri ovocí a zelenine, bola na pultoch zreteľne uvádzaná aj krajina pôvodu chleba a pečiva. Chlieb a pečivo zo zahraničia totiž nepodliehajú rovnakým výrobným štandardom ako tie domáce,“ upozornil.

Pripomenul, že na Slovensku napríklad stále platí zákaz dovozu ukrajinskej múky, ktorý v Poľsku, Nemecku či Belgicku neplatí. „Potravinové kontrolné orgány Slovenskej republiky, ktoré patria medzi tri najlepšie v Európskej únii (EÚ), nemajú v týchto krajinách právomoc vykonať prehliadky pôvodu surovín. Zároveň treba povedať, že niektoré výrobky, ktoré sa k nám vozia zo západnej Európy, majú aj viac ako rok od dátumu výroby,“ dodal Lapšanský.

SZPCC má viac ako 520 členov zo všetkých regiónov Slovenska. Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov aj cestovín v SR a zamestnávajú viac ako 12.200 pracovníkov.