Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 1. január 2026
< sekcia Ekonomika

Pestovatelia sóje zatiaľ nepociťujú vplyv klimatickej zmeny

Na snímke podujatie Celoslovenský deň poľa sóje 2023 v piatok 8. septembra 2023 v Zemplínskej Novej Vsi – v časti Úpor v okrese Trebišov. Foto: TASR - Roman Hanc

Organizátori sa zamerali na agrotechnické aspekty pestovania sóje, prezentáciou najnovších odrôd s vysokým genetickým potenciálom a rovnako bola prezentovaná aj mechanizácia.

Trebišov 8. septembra (TASR) - Pestovatelia sóje zatiaľ nepociťujú vplyv klimatickej zmeny na úrodu. V rámci piateho ročníka Celoslovenského dňa poľa sóje to v piatok v Zemplínskej Novej Vsi v časti Úpor v okrese Trebišov uviedol predseda predstavenstva Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory za účasti pestovateľov a spracovateľov sóje z celého Slovenska, ako aj ostatnej odbornej a laickej verejnosti.

Organizátori sa zamerali na agrotechnické aspekty pestovania sóje, prezentáciou najnovších odrôd s vysokým genetickým potenciálom a rovnako bola prezentovaná aj mechanizácia. Hľadali tiež možnosti, ako zvyšovať podiel domácich potravín vyrobených bez použitia GMO.

"Sója sa pestuje zhruba na 63.000 hektároch na Slovensku, z toho väčšia polovica je tu vo východoslovenskej oblasti. Je to oblasť vhodná na pôdno-klimatické podmienky pre sóju, čiže logicky pestuje sa vlastne cielene tam, kde tá sója svoj genetický potenciál využije. Napríklad v Podunajskej nížine a na tých ľahkých pôdach štrkovitých sója nemá perspektívu a ani sa nepestuje," uviedol Uhrík.

Dopad klimatických zmien podľa jeho slov zatiaľ nepocítili. "Je pravda, že vlani bolo mimoriadne sucho, ale zatiaľ v tejto oblasti pôda je relatívne dosť ťažká, málo priepustná, čiže pôdna vlhkosť tu zostáva dlhšie, ako na tých ľahkých pieskovitých pôdach. Zatiaľ nemáme nejaké negatívne skúsenosti. Šľachtia sa tu aj odrody, ktoré by mali byť odolnejšie voči suchám, ktoré nám hrozia," priblížil Uhrík.

Ako povedal, slovenskú sóju bez GMO chcú využiť na argumentáciu určitej pridanej hodnoty pre mlieko, mäso, vajcia bez GMO. "Vytvárame svojim spôsobom projekt Slovensko bez použitia GMO. Je to vlastne zásah do genómu organizmu, či už kukurice, sóje a ďalších plodín. Každá rastlina, či už živočíšna alebo rastlinná má svoju prirodzenú schopnosť brániť sa. Hovoríme tomu rezistencia. Akonáhle sa táto hranica alebo rezistencia prevalí, tak vzniká tu obrovské riziko, aby vznikla nejaká super rastlina alebo nejaký super organizmus, ktorý už nebude možné, či už chemicky alebo iným spôsobom, regulovať či odstrániť," dodal Uhrík.