Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 28. február 2024Meniny má Zlatica
< sekcia Ekonomika

Plán EÚ na zdanenie emisií v prípade dovozu pobúril niektoré krajiny

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Mnohé rozvojové krajiny sa obávajú, že západné trhy sa pred nimi zatvoria, pretože ich firmy nebudú schopné dostatočne rýchlo znížiť emisie.

Dubaj 10. decembra (TASR) - Plán Európskej únie (EÚ) zaviesť daň na emisie uhlíka na tovar dovážaný z krajín ako India a Čína, vyvolal ostrú diskusiu na klimatickej konferencii OSN v Dubaji. Chudobnejšie krajiny tvrdia, že daň poškodí ich hospodársky rast aj živobytie ľudí. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Táto daň známa ako Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism, CBAM) má za cieľ prinútiť výrobcov z krajín mimo EÚ, aby znižovali emisie. Únia chce stanoviť cenu uhlíka emitovaného na výrobu energeticky náročných produktov, ako sú železo, oceľ, cement, hnojivá a hliník v krajinách mimo bloku. Tvrdí, že sa tým vytvoria rovnaké podmienky pre tovar vyrábaný v Únii, kde firmy musia spĺňať prísnejšie ekologické normy, a znížia sa tiež emisie z dovozu. Mnohé krajiny, najmä rozvojové, sa však obávajú, že to poškodí ich ekonomiky a príliš predraží obchody s EÚ.

Podľa eurokomisára pre klímu Wopkea Hoekstra je však cieľom CBAM znížiť emisie uhlíka v dodávateľskom reťazci. Daň je kľúčová aj pre financovanie a dosiahnutie klimatického cieľa bloku znížiť emisie o 55 % do roku 2030.

Nedávna štúdia OSN zistila, že daň vo výške 44 USD (40,83 eura) za tonu emitovaného uhlíka by znížila znečistenie v rámci dodávateľského reťazca na polovicu. Odhaduje sa tiež, že bohaté krajiny by na dani zarobili 2,5 miliardy USD, no chudobnejšie by mohli stratiť až 5,9 miliardy USD

EÚ už obmedzuje emisie z priemyselných odvetví vo svojich 27 členských krajinách, ktoré si musia kúpiť "povolenky", ak prekročia limity. Panujú obavy, že bez uhlíkovej dane z dovozu sa niektorí výrobcovia presunú do krajín mimo bloku, ktoré majú voľnejšie pravidlá okolo emisií skleníkových plynov.

Aj vyspelé štáty ako USA a Kanada zvažujú vlastné verzie uhlíkovej dane, čo tiež vyvoláva obavy rozvojových štátov. Indická vláda je jednou z tých, ktoré sú ostro proti týmto návrhom. Mohamed Adow, zakladateľ a riaditeľ Power Shift Africa, nezávislého think-tanku so sídlom v Keni, nazval uhlíkové dane "obchodnou zbraňou", ktorá by mohla negatívne ovplyvniť Afriku. Podľa neho by mohla "viesť k strate príjmov z obchodu vo výške najmenej 25 miliárd USD".

"Táto otázka je významným problémom medzinárodnej klimatickej politiky. Nezmizne a v stávke sú životy," povedal Li Šuo, šéf čínskeho klimatického centra v inštitúte Asia Society Policy Institute. India zase argumentuje, že žiadna krajina nemôže diktovať iným, ako majú znižovať emisie.

Mnohé rozvojové krajiny sa obávajú, že západné trhy sa pred nimi zatvoria, pretože ich firmy nebudú schopné dostatočne rýchlo znížiť emisie. A obávajú sa tiež, že sa stanú obeťou konfliktov medzi Čínou a Západom, keďže Čína je považovaná za primárny cieľ uhlíkovej dane EÚ.

Ale K.R. Raghunath, zakladateľ spoločnosti KIS group, ktorá sa venuje riešeniam v oblasti čistej energie, tvrdí, že aj keď uhlíková daň môže byť pre niektoré krajiny z krátkodobého hľadiska "bolestná", z dlhodobého bude mať pozitívny vplyv, pretože zníži emisie, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty.

"Z dlhodobého hľadiska to bude dobré pre každého. V konečnom dôsledku musí každý znížiť svoje uhlíkové emisie," dodal.

(1 EUR = 1,0777 USD)