Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Burzová cena zemného plynu v Európe v pondelok ráno vyskočila až o 25 %.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Zemný plyn a nafta na európskych burzách v prvej reakcii na víkendové údery Izraela a USA na Irán zdraželi o vyše 20 %. Európske meny oslabujú oproti americkému doláru a izraelskému šekelu, zlepšujú sa vyhliadky Ruska, darí sa zbrojovkám a energetickým firmám. Uviedol to pondelok v komentári hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Prvotné reakcie európskych búrz na víkendový úder USA a Izraela na Irán spočívajú najmä v oslabovaní európskych mien voči doláru, ale prekvapivo i izraelskému šekelu, v dramatickom vzostupe veľkoobchodných cien zemného plynu či nafty,“ uviedol Kovanda.
Burzová cena zemného plynu v Európe v pondelok ráno vyskočila až o 25 %. „Obchodníci sa totiž obávajú hlavne blokády Hormuzského prielivu, ktorá by od sveta odstrihla katarský plyn. Európa, ktorá je na dovoze plynu z USA viac závislá než kedykoľvek, by sa tak s Áziou preťahovala o americký plyn, čo by jeho cenu šponovalo,“ poznamenal ekonóm.
Zdraženie plynu v Európe môže podľa neho zdražiť tiež elektrinu, ktorej podstatná časť sa prostredníctvom plynu v Európe vyrába. To by ďalej ochromilo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorý by podľa ekonóma mohol zosilniť volanie po obnovení dodávok z Ruska, napríklad plynovodom Nord Stream 2.
Veľkoobchodná cena nafty v Európe poskočila o vyše 20 %, čo je najväčší nárast od marca 2022, teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Dôvodom je iránsky dronový útok na saudskoarabskú rafinériu Ras Tanura. Tá patrí k najväčším v Saudskej Arábii, denne spracuje cez pol milióna barelov, a po útoku musela prerušiť prevádzku,“ ozrejmil Kovanda.
Európske krajiny s výnimkou Nórska podľa neho patria k porazeným v súčasnej situácii okolo Iránu. „Víťazom je Rusko, aspoň z hľadiska vplyvu na ceny ropy. Rusko totiž predstavuje jej svetovo najväčšieho čistého vývozcu spolu so Saudskou Arábiou,“ dodal ekonóm. Naopak, najjednoznačnejšími porazenými sú Čína a India, najväčší svetoví čistí dovozcovia ropy.
Hlavný analytik finančných trhov XTB pre Česko a Slovensko Pavel Peterka predpokladá, že po útokoch na Irán budú vplyvy na svetovú ekonomiku a finančné trhy závisieť od ich intenzity, rozsahu a dĺžky trvania. „Na trhoch už bolo v posledných týždňoch cítiť nervozitu, takže cena ropy rástla pod tlakom zvýšených rizík. Napriek tomu možno predpokladať, že cena ropy minimálne krátkodobo porastie. Dá sa očakávať prekročenie hranice 75 dolárov za barel ropy Brent v prvých obchodných dňoch,“ uviedol Peterka.
V prípade intenzívneho konfliktu a uzavretia Hormuzského prielivu, ktorým prúdi 20 až 25 % svetovej spotreby ropy, je podľa neho v hre aj prelomenie hranice 80 dolárov. „Vyššia cena ropy sa premietne aj do silnejších inflačných tlakov. Rast cien ropy sa bežne rýchlo odráža v cenách pohonných hmôt. Cena benzínu aj nafty na Slovensku aj v Českej republike tak bude zdražovať,“ podotkol analytik. Očakáva v najbližších dňoch rast cien pohonných hmôt ako reakciu na vysokú volatilitu na trhu s ropou v rozmedzí 1 až 3 centov na slovenských čerpačkách.
Peterka pokračoval, že ide aj o nepriame dosahy v podobe rastu prepravných nákladov, ktoré sa postupne premietnu aj do rastu cien prepravovaného tovaru. K výraznejšiemu rastu inflácie na Slovensku aj v Česku by podľa neho došlo len v prípade výraznej eskalácie konfliktu.
„Prvotné reakcie európskych búrz na víkendový úder USA a Izraela na Irán spočívajú najmä v oslabovaní európskych mien voči doláru, ale prekvapivo i izraelskému šekelu, v dramatickom vzostupe veľkoobchodných cien zemného plynu či nafty,“ uviedol Kovanda.
Burzová cena zemného plynu v Európe v pondelok ráno vyskočila až o 25 %. „Obchodníci sa totiž obávajú hlavne blokády Hormuzského prielivu, ktorá by od sveta odstrihla katarský plyn. Európa, ktorá je na dovoze plynu z USA viac závislá než kedykoľvek, by sa tak s Áziou preťahovala o americký plyn, čo by jeho cenu šponovalo,“ poznamenal ekonóm.
Zdraženie plynu v Európe môže podľa neho zdražiť tiež elektrinu, ktorej podstatná časť sa prostredníctvom plynu v Európe vyrába. To by ďalej ochromilo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorý by podľa ekonóma mohol zosilniť volanie po obnovení dodávok z Ruska, napríklad plynovodom Nord Stream 2.
Veľkoobchodná cena nafty v Európe poskočila o vyše 20 %, čo je najväčší nárast od marca 2022, teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Dôvodom je iránsky dronový útok na saudskoarabskú rafinériu Ras Tanura. Tá patrí k najväčším v Saudskej Arábii, denne spracuje cez pol milióna barelov, a po útoku musela prerušiť prevádzku,“ ozrejmil Kovanda.
Európske krajiny s výnimkou Nórska podľa neho patria k porazeným v súčasnej situácii okolo Iránu. „Víťazom je Rusko, aspoň z hľadiska vplyvu na ceny ropy. Rusko totiž predstavuje jej svetovo najväčšieho čistého vývozcu spolu so Saudskou Arábiou,“ dodal ekonóm. Naopak, najjednoznačnejšími porazenými sú Čína a India, najväčší svetoví čistí dovozcovia ropy.
Hlavný analytik finančných trhov XTB pre Česko a Slovensko Pavel Peterka predpokladá, že po útokoch na Irán budú vplyvy na svetovú ekonomiku a finančné trhy závisieť od ich intenzity, rozsahu a dĺžky trvania. „Na trhoch už bolo v posledných týždňoch cítiť nervozitu, takže cena ropy rástla pod tlakom zvýšených rizík. Napriek tomu možno predpokladať, že cena ropy minimálne krátkodobo porastie. Dá sa očakávať prekročenie hranice 75 dolárov za barel ropy Brent v prvých obchodných dňoch,“ uviedol Peterka.
V prípade intenzívneho konfliktu a uzavretia Hormuzského prielivu, ktorým prúdi 20 až 25 % svetovej spotreby ropy, je podľa neho v hre aj prelomenie hranice 80 dolárov. „Vyššia cena ropy sa premietne aj do silnejších inflačných tlakov. Rast cien ropy sa bežne rýchlo odráža v cenách pohonných hmôt. Cena benzínu aj nafty na Slovensku aj v Českej republike tak bude zdražovať,“ podotkol analytik. Očakáva v najbližších dňoch rast cien pohonných hmôt ako reakciu na vysokú volatilitu na trhu s ropou v rozmedzí 1 až 3 centov na slovenských čerpačkách.
Peterka pokračoval, že ide aj o nepriame dosahy v podobe rastu prepravných nákladov, ktoré sa postupne premietnu aj do rastu cien prepravovaného tovaru. K výraznejšiemu rastu inflácie na Slovensku aj v Česku by podľa neho došlo len v prípade výraznej eskalácie konfliktu.
