Povedal to pre TASR jeden z vtedajších vyjednávačov a splnomocnenec českej vlády pre energetickú bezpečnosť Václav Bartuška.
Autor TASR
Bratislava 6. januára (TASR) - Pred piatimi rokmi sa začal doteraz najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy. Krajiny Európskej únie (EÚ) a väčšina Balkánu sa stali rukojemníkmi v spore medzi Ruskom a Ukrajinou o cenách a dodávkach zemného plynu. Bol to však unikátny prípad, keď sa Európa zjednotila a po dvoch týždňoch si vynútila splnenie záväzkov. Povedal pre TASR jeden z vtedajších vyjednávačov a splnomocnenec českej vlády pre energetickú bezpečnosť Václav Bartuška.
"Kríza v roku 2009 bola dobrá pre obe strany. Rusi pochopili, že sa únia nenechá vydierať. Dokáže sa na pár týždňov uskromniť, a preto nemôžu hnať tlak do krajnosti, lebo potrebujú EÚ ako dôležitý trh. Na druhej strane Európa pochopila, že Rusko nemá nič iné v talóne, žiadny iný nástroj," zhodnotil Bartuška. Slovensko patrilo medzi najviac postihnuté krajiny výpadkom dodávok. Premiér Robert Fico rokoval o situácii priamo v Kyjeve a v Moskve, no nedospel k dohode.
Obrátil sa aj na Českú republiku, ktorá v tom čase po prvý raz predsedala EÚ. Vtedajší český premiér a predseda Európskej rady Mirek Topolánek spolu s Bartuškom s ním rokovali v piatok 16. januára 2009, o akejkoľvek možnosti dodávok plynu na Slovensko. "Hovoril som, že jediná možnosť je reverzný tok smerom z Česka na Slovensko. Slovenskí odborníci však tvrdili, že realizácia takého riešenia by trvala roky. Oponoval som, že by mohla byť otázka len niekoľkých hodín. Premiéri sa preto dohodli, aby sme to skúsili a na druhý deň, v sobotu, dostalo Slovensko prvé dodávky," doplnil Bartuška.
Plynová kríza sa skončila o pár dní a dodávky z Ruska sa obnovili. Rokovania však neboli jednoduché. "S vtedajším premiérom Vladimírom Putinom i s ďalšími ruskými predstaviteľmi boli rokovania tvrdé a často nepríjemné, ale čo sa dohodlo, to platilo. Na Ukrajine sa však stávalo, že dohody s prezidentom Juščenkom alebo premiérkou Tymošenkovou neplatili už päť minút po ich uzavretí. Z toho je evidentné, že hlavný partner bolo pre nás, v konečnom dôsledku, Rusko," konštatoval Bartuška.
Podľa českého diplomata po piatich rokoch sa situácia zmenila a EÚ už nie je taká zraniteľná. Únia podporuje najmä projekty prepájania národných sietí. Slovensko dokončuje prepojenie plynovodov s Maďarskom a má vybudovaný reverzný tok z Českej republiky. "Ukázalo sa, že toto je cesta pre Európu, ktorá je kontinentom takmer 500 miliónov dobre platiacich zákazníkov. Preto je prepojenie národných sietí najlepšou odpoveďou na možný nátlak a vydieranie dodávateľských krajín mimo EÚ," zdôraznil Bartuška.
Plynová kríza sa začala počas noci zo 6. na 7. januára 2009, keď zastavili dodávky zemného plynu na Slovensko. Úplná odstávka dodávok plynu pre SR bola v dňoch 7. - 18. januára 2009. Zastavenie dodávky plynu z Ruska postihlo viac ako 15 krajín, z ktorých najväčšie problémy mali Bulharsko, Srbsko, Slovensko a Maďarsko.
"Kríza v roku 2009 bola dobrá pre obe strany. Rusi pochopili, že sa únia nenechá vydierať. Dokáže sa na pár týždňov uskromniť, a preto nemôžu hnať tlak do krajnosti, lebo potrebujú EÚ ako dôležitý trh. Na druhej strane Európa pochopila, že Rusko nemá nič iné v talóne, žiadny iný nástroj," zhodnotil Bartuška. Slovensko patrilo medzi najviac postihnuté krajiny výpadkom dodávok. Premiér Robert Fico rokoval o situácii priamo v Kyjeve a v Moskve, no nedospel k dohode.
Obrátil sa aj na Českú republiku, ktorá v tom čase po prvý raz predsedala EÚ. Vtedajší český premiér a predseda Európskej rady Mirek Topolánek spolu s Bartuškom s ním rokovali v piatok 16. januára 2009, o akejkoľvek možnosti dodávok plynu na Slovensko. "Hovoril som, že jediná možnosť je reverzný tok smerom z Česka na Slovensko. Slovenskí odborníci však tvrdili, že realizácia takého riešenia by trvala roky. Oponoval som, že by mohla byť otázka len niekoľkých hodín. Premiéri sa preto dohodli, aby sme to skúsili a na druhý deň, v sobotu, dostalo Slovensko prvé dodávky," doplnil Bartuška.
Plynová kríza sa skončila o pár dní a dodávky z Ruska sa obnovili. Rokovania však neboli jednoduché. "S vtedajším premiérom Vladimírom Putinom i s ďalšími ruskými predstaviteľmi boli rokovania tvrdé a často nepríjemné, ale čo sa dohodlo, to platilo. Na Ukrajine sa však stávalo, že dohody s prezidentom Juščenkom alebo premiérkou Tymošenkovou neplatili už päť minút po ich uzavretí. Z toho je evidentné, že hlavný partner bolo pre nás, v konečnom dôsledku, Rusko," konštatoval Bartuška.
Podľa českého diplomata po piatich rokoch sa situácia zmenila a EÚ už nie je taká zraniteľná. Únia podporuje najmä projekty prepájania národných sietí. Slovensko dokončuje prepojenie plynovodov s Maďarskom a má vybudovaný reverzný tok z Českej republiky. "Ukázalo sa, že toto je cesta pre Európu, ktorá je kontinentom takmer 500 miliónov dobre platiacich zákazníkov. Preto je prepojenie národných sietí najlepšou odpoveďou na možný nátlak a vydieranie dodávateľských krajín mimo EÚ," zdôraznil Bartuška.
Plynová kríza sa začala počas noci zo 6. na 7. januára 2009, keď zastavili dodávky zemného plynu na Slovensko. Úplná odstávka dodávok plynu pre SR bola v dňoch 7. - 18. januára 2009. Zastavenie dodávky plynu z Ruska postihlo viac ako 15 krajín, z ktorých najväčšie problémy mali Bulharsko, Srbsko, Slovensko a Maďarsko.