Moskva/Bratislava 3. decembra (TASR) - Komplexná plynofikácia Československa sa v polovici minulého storočia realizovala ako nevyhnutnosť rozvoja moderného priemyselného odvetvia. V 60. rokoch sa už uvažovalo o dovoze plynu zo zahraničia a do úvahy pripadali dve alternatívy. Prvou bol dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi z Alžírska, ale realizoval sa napokon návrh výstavby plynovodu, ktorý by do krajiny priviedol zemný plyn z vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). V Sovietskom zväze v tom čase objavili rozsiahle náleziská zemného plynu a budovali sa veľkokapacitné diaľkové plynovody. Sovietsko-československá medzivládna dohoda o výstavbe plynovodu bola v Moskve podpísaná pred 60 rokmi, 3. decembra 1964.

Plynárstvo na Slovensku v rámci Československej socialistickej republiky (ČSSR) zaznamenalo svoj prvý rozmach krátko po vojne a dopomohli k tomu objavené zásoby na Záhorí. Prvý zemný plyn z Plaveckého Štvrtka prepravili do Bratislavy v roku 1951, potrubie malo dĺžku 38 kilometrov. Do roku 1957 sa postupne vybudovali plynovody na trase Bratislava - Brodské s pokračovaním do Čiech, ale budoval sa aj považský vysokotlakový plynovod. V rokoch 1958 - 1960 sa postavili aj vysokotlakové úseky pohronskej trasy plynovodov.

Napriek systematickej plynofikácii Slovenska bolo zrejmé, že na plánované pokrytie Československa nebudú domáce zdroje zemného plynu postačovať. Projektovú dokumentáciu medzištátneho plynovodu pripravovali odborníci už od roku 1963 a s výstavbou sa začalo ešte pred podpisom medzivládnej dohody. Prvý úsek postavili medzi obcami Ruská (okres Michalovce) a Čoltovo (okres Rožňava). V sovietskej dokumentácii sa plynovod označoval názvom plynovod Dolyna - Užhorod - štátna hranica ZSSR-ČSSR. Politici ho nazvali "plynovodom Bratstvo". Začínal sa na Ukrajine v Ľvovskej oblasti a na Slovensko privádzal plyn južnou trasou. V hre bola ešte severná trasa, ale pri výbere uplatnili zásadu dostať plyn k odberateľom čo najkratšou cestou s prijateľnými investičnými nákladmi. Hlavný odberateľ na slovenskej strane bol podnik Duslo Šaľa, plynovod prechádzal ďalej cez Záhorie do Česka pri Hodoníne.

Investorom výstavby MŠP Bratstvo boli Československé plynárenské podniky, generálne riaditeľstvo Praha v spolupráci so Slovenskými plynárňami Bratislava. Generálnym projektantom bol Plynoprojekt Praha, generálnym dodávateľom stavby sa stal Plynostav Pardubice. Rúry pre MŠP dodávali podniky VTŽ Chomutov a VSŽ Košice. V rokoch 1964-1967 sa postavilo 456 km plynovodu DN 700, PN 6,4 MPa s prepravnou kapacitou 4 mld. m3 zemného plynu ročne. V tom čase už bolo na Slovensku asi 600 km vysokotlakových plynovodov s maximálnym DN 500 a PN 4,0 MPa. Medzištátny plynovod si však vyžadoval priemer potrubia 720 mm a prevádzkový tlak 5,5 MPa.

Overovacie skúšky na MŠP Bratstvo dokončili v máji 1967. Koncom júna 1967 ho slávnostne a oficiálne uviedli do prevádzky neďaleko hraničnej obce Ruská. Samotná prevádzka MŠP sa začala prepravou a dodávkou sovietskeho zemného plynu 27. júla 1967. Medzištátny plynovod plnil od roku 1968 aj funkciu prvého tranzitného plynovodu cez územie Slovenska do Rakúska. Zároveň vytvoril podmienky pre rozvoj tranzitnej prepravy zemného plynu do ďalších európskych krajín.

Tranzitnú potrubnú prepravu zemného plynu cez územie Slovenska v súčasnosti prevádzkuje Eustream, a.s., dcérska spoločnosť SPP Infrastructure, a.s.