FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Aktuálna analýza Protimonopolného úradu (PMÚ) sa zamerala na fungovanie trhu práce na Slovensku a jeho prípadné nedostatky.
Autor TASR
Bratislava 20. novembra (TASR) - Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov je jedným z dôležitých faktorov, ktoré vplývajú na výšku miezd. Potvrdila to aktuálna analýza Protimonopolného úradu (PMÚ), ktorá sa zamerala na fungovanie trhu práce na Slovensku a jeho prípadné nedostatky.
„Samozrejme, ten efekt nie je obrovský. Odhadli sme, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %,“ priblížil vo štvrtok riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar. Podľa neho ide o výsledok podobný zahraničným analýzam, napríklad Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo britskej súťažnej autority.
Poukázal na to, že slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Zároveň je však pri medzinárodnom porovnaní zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe. Otázkou podľa Peciara je, aký je dôvod tohto stavu.
„Bolo už dlho diskutované, či je za tým produktivita, vysoké regionálne rozdiely, mobilita práce. Ukazuje sa, že dôležitým štrukturálnym faktorom môže byť aj súťaž medzi zamestnávateľmi, jej intenzita a akú trhovú silu majú zamestnávatelia na trhu práce voči zamestnancom,“ zhodnotil odborník.
Vo všeobecnosti podľa neho priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce. Potvrdzuje sa tak ekonomická teória, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov. Pripomenul, že podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP. Následne počas krízového obdobia klesol a od roku 2024 je vidieť opäť mierny rast.
PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. Ak by totiž v nejakom regióne alebo odvetví existovala firma alebo skupina firiem, ktoré čelia nízkej konkurencii na trhu práce, môžu teoreticky tlačiť mzdy nižšie, ako by boli v bežnej situácii.
„Vo všeobecnosti vidíme, že trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo tej krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, videli sme, že zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Naspäť sa potom trend poklesu trhovej sily vracia od roku 2022,“ priblížil Peciar. Tento vývoj podľa neho zodpovedá vývoju miezd na Slovensku.
„Vidíme to aj na tom, že v poslednom desaťročí mzdy rástli mierne rýchlejšie ako produktivita práce. To korešponduje s tým, že máme vysoký dopyt po práci a rekordné množstvo voľných pracovných miest, čo vlastne tlačí na rast miezd,“ vysvetlil ekonóm.
Aj táto analýza tak podľa neho ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi síce nie je najsilnejším, ale je dôležitým faktorom úrovne miezd. „Nemalo by sa na ňu zabúdať, keď sa analyzuje trh práce na Slovensku,“ doplnil Peciar.
„Samozrejme, ten efekt nie je obrovský. Odhadli sme, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %,“ priblížil vo štvrtok riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar. Podľa neho ide o výsledok podobný zahraničným analýzam, napríklad Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo britskej súťažnej autority.
Poukázal na to, že slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Zároveň je však pri medzinárodnom porovnaní zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe. Otázkou podľa Peciara je, aký je dôvod tohto stavu.
„Bolo už dlho diskutované, či je za tým produktivita, vysoké regionálne rozdiely, mobilita práce. Ukazuje sa, že dôležitým štrukturálnym faktorom môže byť aj súťaž medzi zamestnávateľmi, jej intenzita a akú trhovú silu majú zamestnávatelia na trhu práce voči zamestnancom,“ zhodnotil odborník.
Vo všeobecnosti podľa neho priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce. Potvrdzuje sa tak ekonomická teória, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov. Pripomenul, že podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP. Následne počas krízového obdobia klesol a od roku 2024 je vidieť opäť mierny rast.
PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. Ak by totiž v nejakom regióne alebo odvetví existovala firma alebo skupina firiem, ktoré čelia nízkej konkurencii na trhu práce, môžu teoreticky tlačiť mzdy nižšie, ako by boli v bežnej situácii.
„Vo všeobecnosti vidíme, že trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo tej krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, videli sme, že zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Naspäť sa potom trend poklesu trhovej sily vracia od roku 2022,“ priblížil Peciar. Tento vývoj podľa neho zodpovedá vývoju miezd na Slovensku.
„Vidíme to aj na tom, že v poslednom desaťročí mzdy rástli mierne rýchlejšie ako produktivita práce. To korešponduje s tým, že máme vysoký dopyt po práci a rekordné množstvo voľných pracovných miest, čo vlastne tlačí na rast miezd,“ vysvetlil ekonóm.
Aj táto analýza tak podľa neho ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi síce nie je najsilnejším, ale je dôležitým faktorom úrovne miezd. „Nemalo by sa na ňu zabúdať, keď sa analyzuje trh práce na Slovensku,“ doplnil Peciar.
