Bratislava 8. apríla (TASR) - Počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v roku 2024 medziročne klesol o 22.000. Na splnenie programových cieľov do roku 2030 ale bude potrebné pokračovať v reformách. Vyplýva to z informačného materiálu o plnení Národného akčného plánu Európskej záruky pre deti, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda. Na rokovanie dokument predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Slovensko podľa neho zaznamenalo v rokoch 2024 až 2025 pokrok v znižovaní chudoby detí. Napriek tomu detí ohrozených chudobou bolo o 30.000 viac ako v roku 2019, ktorý slúži ako východiskový stav pri napĺňaní cieľov Národného akčného plánu. Cieľom Slovenska je do roku 2030 znížiť počet ohrozených detí o 21.000 oproti roku 2019.

Významný posun pri riešení tohto problému nastal podľa správy vo vzdelávaní. Reforma školstva prijatá v roku 2025 zaviedla povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch rokov od školského roka 2027/2028, s plánom rozšírenia aj na trojročné deti. Opatrenie má pomôcť znížiť nerovnosti najmä u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít. Taktiež pilotný projekt podpory školskej dochádzky cez príspevok na dopravu priniesol pozitívne výsledky a môže sa rozšíriť do ďalších regiónov.

V zdravotníctve zostáva výzvou nerovný prístup k starostlivosti, upozornil predkladateľ. Terénny program Zdravé komunity sa ukázal ako efektívny nástroj práce v marginalizovaných komunitách, pričom dôležité bude jeho dlhodobé financovanie. Prístup k zdravej výžive zase zabezpečuje systém školského stravovania, ktorý sa medziročne rozrástol o takmer 10.000 detí a v novembri minulého roka pokrýval celkovo viac ako 526.000 detí. Nedostatky však pretrvávajú mimo školského prostredia a počas prázdnin, rovnako ako v nedostatočnej vybavenosti niektorých škôl jedálňami.

V oblasti bývania opatrenia na podporu sociálneho bývania zatiaľ nestačia na riešenie nedostatku dostupných bytov pre rodiny s deťmi. Podiel domácností s vysokými nákladmi na bývanie či nedostatočným vykurovaním patrí naďalej medzi najvyššie v EÚ. Slovensko zároveň pokračuje v deinštitucionalizácii náhradnej starostlivosti, rozširuje profesionálne náhradné rodiny a posilňuje komunitné služby, zdôraznilo MPSVR.

Medzi hlavné výzvy, ktoré správa identifikuje do nasledujúceho obdobia, patrí najmä potreba premeniť úspešné pilotné projekty na systémové riešenia, zlepšiť dostupnosť dát o deťoch v núdzi a odstrániť bariéry, ktoré najzraniteľnejším deťom bránia v prístupe k službám.