Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Vlani bolo v krajinách západnej Európy zaznamenaných celkovo 197.610 firemných insolvencií. V porovnaní s rokom 2024 to predstavuje rast o 4,8 %.
Autor TASR
Düsseldorf 5. mája (TASR) - Počet firemných bankrotov v západnej Európe vzrástol v minulom roku o takmer 5 %, pričom dosiahol rekordnú úroveň. To je ďalší dôkaz stále väčšieho vplyvu ekonomického útlmu na firmy, ktorý je čoraz viac považovaný za štrukturálny než cyklický. Uviedla to vo svojej najnovšej správe spoločnosť Creditreform. Informovala o tom agentúra DPA.
Vlani bolo v krajinách západnej Európy zaznamenaných celkovo 197.610 firemných insolvencií. V porovnaní s rokom 2024 to predstavuje rast o 4,8 %. To znamená rast firemných bankrotov štvrtý rok po sebe a zároveň najvyšší počet od roku 2002, v ktorom sa začalo s evidovaním príslušných údajov.
„Je to štrukturálna kríza. Oslabovanie globálneho obchodu a geopolitické riziká majú na európske podniky nemalý vplyv,“ povedal Patrik-Ludwig Hantzsch, šéf ekonomického výskumu v Creditreform. Konkurencieschopnosť firiem v Európe okrem toho zhoršujú vysoké energetické náklady, najmä v porovnaní s USA a Čínou, dodal Hantzsch s tým, že táto dvojitá záťaž likviduje základy mnohých podnikov.
Čo je horšie, tento rok sa očakáva ďalšie zvýšenie počtu firemných bankrotov. Hantzsch uviedol, že súčasná úroveň insolvencií v západnej Európe prekonáva rozsah firemných bankrotov z obdobia po svetovej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009. Aj keď tempo rastu sa v poslednom období spomalilo, úroveň insolvencií zostáva vysoká.
Z jednotlivých krajín západnej Európy sa počet firemných bankrotov najvýraznejšie zvýšil vlani vo Švajčiarsku, a to o 35,3 %. Podpísali sa pod to legislatívne zmeny v tejto oblasti na začiatku roka 2025.
Vyšší rast než predstavuje tempo rastu za celú západnú Európu, zaznamenali firemné bankroty aj v Grécku (24,4 %), vo Fínsku (12,1 %) a Nemecku (8,8 %). Najväčšia európska ekonomika zaznamenala vlani viac než 24.000 firemných insolvencií, najviac od roku 2014. Naopak, v šiestich krajinách vrátane Holandska, Írska a Nórska počet firemných bankrotov minulý rok klesol.
V rámci odvetví hospodárstva najviac vzrástol počet insolvencií podľa Creditreform v oblasti služieb, a to o 8,7 %. Vo výrobnom sektore sa zvýšili o 3,6 %, v oblasti obchodu o 3 % a vo výstavbe o 0,1 %.
Vlani bolo v krajinách západnej Európy zaznamenaných celkovo 197.610 firemných insolvencií. V porovnaní s rokom 2024 to predstavuje rast o 4,8 %. To znamená rast firemných bankrotov štvrtý rok po sebe a zároveň najvyšší počet od roku 2002, v ktorom sa začalo s evidovaním príslušných údajov.
„Je to štrukturálna kríza. Oslabovanie globálneho obchodu a geopolitické riziká majú na európske podniky nemalý vplyv,“ povedal Patrik-Ludwig Hantzsch, šéf ekonomického výskumu v Creditreform. Konkurencieschopnosť firiem v Európe okrem toho zhoršujú vysoké energetické náklady, najmä v porovnaní s USA a Čínou, dodal Hantzsch s tým, že táto dvojitá záťaž likviduje základy mnohých podnikov.
Čo je horšie, tento rok sa očakáva ďalšie zvýšenie počtu firemných bankrotov. Hantzsch uviedol, že súčasná úroveň insolvencií v západnej Európe prekonáva rozsah firemných bankrotov z obdobia po svetovej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009. Aj keď tempo rastu sa v poslednom období spomalilo, úroveň insolvencií zostáva vysoká.
Z jednotlivých krajín západnej Európy sa počet firemných bankrotov najvýraznejšie zvýšil vlani vo Švajčiarsku, a to o 35,3 %. Podpísali sa pod to legislatívne zmeny v tejto oblasti na začiatku roka 2025.
Vyšší rast než predstavuje tempo rastu za celú západnú Európu, zaznamenali firemné bankroty aj v Grécku (24,4 %), vo Fínsku (12,1 %) a Nemecku (8,8 %). Najväčšia európska ekonomika zaznamenala vlani viac než 24.000 firemných insolvencií, najviac od roku 2014. Naopak, v šiestich krajinách vrátane Holandska, Írska a Nórska počet firemných bankrotov minulý rok klesol.
V rámci odvetví hospodárstva najviac vzrástol počet insolvencií podľa Creditreform v oblasti služieb, a to o 8,7 %. Vo výrobnom sektore sa zvýšili o 3,6 %, v oblasti obchodu o 3 % a vo výstavbe o 0,1 %.
