Quantcast
< sekcia Ekonomika

Počet kybernetických útokov na ropné a plynárenské firmy rastie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Globálne škody a náklady vyvolané ransomvérovými útokmi raketovo stúpli a v roku 2021 dosiahli približne 20 miliárd eur.

Bratislava 15. mája (TASR) - Ropný a plynárenský priemysel je lákavým cieľom pre kyberzločincov. Finančne je pre nich veľmi lukratívny, navyše je na ňom závislých niekoľko miliárd ľudí po celom svete a tým, že používa zastarané systémy kybernetickej ochrany, je sektor zraniteľný. Uviedla to globálna sieť KPMG poskytujúca služby v oblasti auditu, daní a poradenstva v publikácii Drilling down. Incidenty útokov ransomvéru na systémy prevádzkových technológií podľa nej od roku 2018 do roku 2020 vzrástli päťnásobne.

"Je častým javom, že jednotlivé systémy prevádzkových technológií v prostredí organizácie sa navzájom považujú za dôveryhodné a teda sa navzájom pred sebou nechránia. Ropný a plynárenský priemysel je často cieľom kybernetických hrozieb a preto by mal zmeniť túto obrannú stratégiu smerom k nulovej dôvere," uviedol Pavol Adamec, odborník na kybernetickú bezpečnosť a výkonný riaditeľ oddelenia riadenie rizík, KPMG Slovensko. Globálne škody a náklady vyvolané ransomvérovými útokmi raketovo stúpli a v roku 2021 dosiahli približne 20 miliárd eur. Postupom času sa kybernetické útoky stali sofistikovanejšími a čoraz viac sa zameriavajú na prostredia ICS (Industrial control systems).

Na zníženie rizík je podľa Adamca nutné jednotlivé komponenty od seba oddeľovať a povoľovať len minimálne toky a funkcie, aby sa systémy navzájom nemohli ohrozovať. Podľa spoločnosti Gartner v tomto roku až 80 % nových systémov bude budovaných s využitím tohto konceptu.

Ropný a plynárenský priemysel je v súčasnosti plný neistoty a volatility. Okrem kybernetických útokov je pre tento sektor rizikom aj neistota dodávok plynu a ropy z Ruska, ktoré čelí pre konflikt na Ukrajine sankciám. V tomto prípade existujú dva možné scenáre ďalšieho vývoja. Podľa prvého Európa odloží implementáciu "prechodu na zelenú energetiku", aby sa vyhla krátkodobej ujme. Na druhej strane mnohí veria, že súčasná situácia bude motivovať krajiny EÚ, aby zdvojnásobili a urýchlili tempo prechodu na obnoviteľné zdroje.

Ďalším rizikom pre sektor je starnúca pracovná sila. Až 43 % súčasných zamestnancov v energetickom odvetví navyše plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov úplne opustiť tento sektor. Viac ako polovica z tých, ktorí v súčasnosti pracujú v oblasti ropy a zemného plynu, zvažujú prácu v oblasti obnoviteľných zdrojov. A takmer všetci vysokoškolskí študenti, ktorí uvažujú o kariére v ropnom či plynárenskom priemysle, považujú za dôležité, aby ich budúci zamestnávateľ mal politiku zameranú na riešenie klimatických zmien a environmentálnych faktorov. Spoločnostiam chýbajú podľa KPMG najmä zamestnanci s technickými zručnosťami v oblasti znižovania emisií uhlíka a tí s odborným vzdelaním v oblasti politiky, regulácie a vládnych vzťahov.