MS v hokeji 2026
Všetky správy
Počet nezamestnaných na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 dosiahol 161. 900 osôb a medziročne stúpol o 10,4 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. júna (TASR) - Počet nezamestnaných na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 dosiahol 161.900 osôb a medziročne stúpol o 10,4 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 15.300 ľudí bez práce. Potvrdili to aktuálne dáta z výberového zisťovania pracovných síl, o ktorých informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počet dlhodobo nezamestnaných stúpol takmer na 106.000 osôb, v štruktúre nezamestnaných ich podiel zostal 65 %. Išlo o ľudí, ktorí nepracovali 12 a viac mesiacov. Krátkodobo nezamestnaných bolo 56.000 osôb, zostali bez práce maximálne 11 mesiacov alebo menej, avšak medziročne ich počet narástol o viac než 3000 osôb. V jednom štvrťroku ich tak pribudlo takmer toľko ako za celý minulý rok.
Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %), obchode (9,9 %) a v stavebníctve (9 %). Súčasne zo stavebníctva pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6300 osôb), nasledoval ho priemysel (4000 osôb). Z dvoch najväčších produkčných odvetví sa tak na pracovnom trhu ocitol rekordný počet nezamestnaných osôb a spolu predstavovali dve tretiny aktuálneho prírastku na Slovensku.
V celkovej štruktúre ľudí bez práce naďalej štvrtinu (26,4 %) tvorili nezamestnaní, ktorí nikdy nepracovali. Ich počet medziročne síce klesol bezmála o 5000 osôb, stále ich však bolo takmer 43.000. Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov vrátane absolventov škôl (tvoria necelé dve tretiny).
Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi ôsmich krajov SR pretrval v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30.000 osôb. Spolu tieto tri kraje predstavovali dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku. Naopak, kraje na západe a severe Slovenska tvorili medzi nezamestnanými od 7500 do 13.200 osôb.
Počet nezamestnaných medziročne stúpol v piatich z ôsmich krajov Slovenska. Relatívne najviac, až 47 % nezamestnaných, medziročne pribudlo v Nitrianskom kraji (+5900 osôb) a 35 % v Banskobystrickom kraji (+8000 osôb). Prekvapivý nárast počtu nezamestnaných o 25 % zaznamenal Bratislavský kraj (+2700 osôb), ktorý bol dlhodobo regiónom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku.
Naopak, v troch krajoch sa nezamestnanosť medziročne zlepšila, najvýraznejší úbytok nezamestnaných takmer o 17 % nastal v Prešovskom kraji (o 7000 osôb) a v Trnavskom kraji bezmála o 16 % (1400 osôb). Zníženie o vyše 2 % zaznamenal aj Žilinský kraj (o 300 osôb).
Kľúčová miera nezamestnanosti bola najvyššia v troch krajoch SR, v Banskobystrickom kraji vystúpila až na 9,9 %, v Košickom kraji na 9,7 % a 8,8 % mal Prešovský kraj. Štvrtú najvyššiu hodnotu mal po náraste na 5,5 % Nitriansky kraj.
Počet pracujúcich v 1. štvrťroku 2026 medziročne klesol o necelé percento
Počet pracujúcich na Slovensku podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2026 dosiahol viac ako 2,585 milióna osôb, medziročne klesol o necelé percento, teda takmer o 19.000 ľudí. Veľmi mierny úbytok pracujúcich pokračoval štvrtý kvartál za sebou. Zamestnanosť v SR po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku poklesla tempom pod 0,1 % na vyše 2,601 milióna pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Miera zamestnanosti ako podiel pracujúcich z počtu obyvateľov sa medziročne znížila iba mierne o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,8 %.
Vo výrobných odvetviach zamestnanosť výraznejšie klesla o 3 %, teda takmer o 29.000 osôb, v priemysle, stavebníctve a v poľnohospodárstve s lesníctvom tak pracovalo 935.000 ľudí. V službách pracovalo vyše 1,6 milióna osôb, pričom ich počet medziročne mierne vzrástol o 8000 pracujúcich (o 0,5 %).
Spomedzi väčších odvetví služieb najviac pracovníkov, takmer 20.000, pribudlo vo vzdelávaní (nárast o 9,5 %) a tiež 13.600 osôb (nárast o 14,1 %) v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti, čo sú napríklad právne, účtovnícke, výskumné, architektonické či reklamné služby. Dvojcifernou dynamikou (nárast o 10,6 %) stúpol počet pracujúcich aj v administratívnych službách (o 5200 osôb), medzi ktorými sú cestovné či lízingové kancelárie, podľa podielu však zostali šiestym najmenším odvetvím v rámci služieb. Naopak, medziročný pokles pracujúcich spomedzi služieb zaznamenal veľkoobchod a maloobchod o 13.800 osôb (o 4,1 %).
Z troch výrobných odvetví pokles pracujúcich postihol najviac priemysel. Líder podľa zamestnanosti v slovenskej ekonomike medziročne prišiel o viac ako 21.000 pracujúcich (o 3,3 %) a v 1. štvrťroku 2026 zamestnával 623.000 ľudí. Stavebníctvo prišlo rýchlejším tempom o 12.600 pracujúcich (o 4,9 %) a zamestnávalo necelých 247.000 osôb.
Z regionálneho hľadiska sa počty pracujúcich v 1. štvrťroku 2026 medziročne zredukovali v 6 z 8 krajov SR. Najvyšší relatívny (percentuálny) pokles o 9500 osôb (o 3,3 %) zaznamenal Banskobystrický kraj, v ktorom pracovalo 281.000 osôb, čo bolo najmenej za 17 štvrťrokov. Najvýraznejšie, o 7100 osôb (o 2,5 %) však stúpol počet zamestnaných v Trnavskom kraji, v ktorom pracovalo takmer 290.000 osôb.
Miera zamestnanosti zostala aj po miernom poklese najvyššia v Bratislavskom kraji (83,6 %), v Trnavskom kraji stúpla na 81,8 % a podobnú mal aj Žilinský kraj. Pod úrovňou 80 % zotrvala v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Mieru zamestnanosti nižšiu ako 75 % mali až tri kraje, Banskobystrický kraj (74,5 %), ktorý zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles o 2,2 (p. b.), v Prešovskom stúpla na historicky najvyššiu hodnotu (73,8 %) a najnižšia zo všetkých 8 krajov zostala opakovane v Košickom kraji (71,8 %).
Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2026 celkom 124.000 osôb, najviac za posledného tri a pol roka. Medziročne pribudlo 3,7 %, väčšina pracovala v stavebníctve a v priemysle.
Počet dlhodobo nezamestnaných stúpol takmer na 106.000 osôb, v štruktúre nezamestnaných ich podiel zostal 65 %. Išlo o ľudí, ktorí nepracovali 12 a viac mesiacov. Krátkodobo nezamestnaných bolo 56.000 osôb, zostali bez práce maximálne 11 mesiacov alebo menej, avšak medziročne ich počet narástol o viac než 3000 osôb. V jednom štvrťroku ich tak pribudlo takmer toľko ako za celý minulý rok.
Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %), obchode (9,9 %) a v stavebníctve (9 %). Súčasne zo stavebníctva pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6300 osôb), nasledoval ho priemysel (4000 osôb). Z dvoch najväčších produkčných odvetví sa tak na pracovnom trhu ocitol rekordný počet nezamestnaných osôb a spolu predstavovali dve tretiny aktuálneho prírastku na Slovensku.
V celkovej štruktúre ľudí bez práce naďalej štvrtinu (26,4 %) tvorili nezamestnaní, ktorí nikdy nepracovali. Ich počet medziročne síce klesol bezmála o 5000 osôb, stále ich však bolo takmer 43.000. Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov vrátane absolventov škôl (tvoria necelé dve tretiny).
Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi ôsmich krajov SR pretrval v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30.000 osôb. Spolu tieto tri kraje predstavovali dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku. Naopak, kraje na západe a severe Slovenska tvorili medzi nezamestnanými od 7500 do 13.200 osôb.
Počet nezamestnaných medziročne stúpol v piatich z ôsmich krajov Slovenska. Relatívne najviac, až 47 % nezamestnaných, medziročne pribudlo v Nitrianskom kraji (+5900 osôb) a 35 % v Banskobystrickom kraji (+8000 osôb). Prekvapivý nárast počtu nezamestnaných o 25 % zaznamenal Bratislavský kraj (+2700 osôb), ktorý bol dlhodobo regiónom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku.
Naopak, v troch krajoch sa nezamestnanosť medziročne zlepšila, najvýraznejší úbytok nezamestnaných takmer o 17 % nastal v Prešovskom kraji (o 7000 osôb) a v Trnavskom kraji bezmála o 16 % (1400 osôb). Zníženie o vyše 2 % zaznamenal aj Žilinský kraj (o 300 osôb).
Kľúčová miera nezamestnanosti bola najvyššia v troch krajoch SR, v Banskobystrickom kraji vystúpila až na 9,9 %, v Košickom kraji na 9,7 % a 8,8 % mal Prešovský kraj. Štvrtú najvyššiu hodnotu mal po náraste na 5,5 % Nitriansky kraj.
Počet pracujúcich v 1. štvrťroku 2026 medziročne klesol o necelé percento
Počet pracujúcich na Slovensku podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2026 dosiahol viac ako 2,585 milióna osôb, medziročne klesol o necelé percento, teda takmer o 19.000 ľudí. Veľmi mierny úbytok pracujúcich pokračoval štvrtý kvartál za sebou. Zamestnanosť v SR po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku poklesla tempom pod 0,1 % na vyše 2,601 milióna pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Miera zamestnanosti ako podiel pracujúcich z počtu obyvateľov sa medziročne znížila iba mierne o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,8 %.
Vo výrobných odvetviach zamestnanosť výraznejšie klesla o 3 %, teda takmer o 29.000 osôb, v priemysle, stavebníctve a v poľnohospodárstve s lesníctvom tak pracovalo 935.000 ľudí. V službách pracovalo vyše 1,6 milióna osôb, pričom ich počet medziročne mierne vzrástol o 8000 pracujúcich (o 0,5 %).
Spomedzi väčších odvetví služieb najviac pracovníkov, takmer 20.000, pribudlo vo vzdelávaní (nárast o 9,5 %) a tiež 13.600 osôb (nárast o 14,1 %) v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti, čo sú napríklad právne, účtovnícke, výskumné, architektonické či reklamné služby. Dvojcifernou dynamikou (nárast o 10,6 %) stúpol počet pracujúcich aj v administratívnych službách (o 5200 osôb), medzi ktorými sú cestovné či lízingové kancelárie, podľa podielu však zostali šiestym najmenším odvetvím v rámci služieb. Naopak, medziročný pokles pracujúcich spomedzi služieb zaznamenal veľkoobchod a maloobchod o 13.800 osôb (o 4,1 %).
Z troch výrobných odvetví pokles pracujúcich postihol najviac priemysel. Líder podľa zamestnanosti v slovenskej ekonomike medziročne prišiel o viac ako 21.000 pracujúcich (o 3,3 %) a v 1. štvrťroku 2026 zamestnával 623.000 ľudí. Stavebníctvo prišlo rýchlejším tempom o 12.600 pracujúcich (o 4,9 %) a zamestnávalo necelých 247.000 osôb.
Z regionálneho hľadiska sa počty pracujúcich v 1. štvrťroku 2026 medziročne zredukovali v 6 z 8 krajov SR. Najvyšší relatívny (percentuálny) pokles o 9500 osôb (o 3,3 %) zaznamenal Banskobystrický kraj, v ktorom pracovalo 281.000 osôb, čo bolo najmenej za 17 štvrťrokov. Najvýraznejšie, o 7100 osôb (o 2,5 %) však stúpol počet zamestnaných v Trnavskom kraji, v ktorom pracovalo takmer 290.000 osôb.
Miera zamestnanosti zostala aj po miernom poklese najvyššia v Bratislavskom kraji (83,6 %), v Trnavskom kraji stúpla na 81,8 % a podobnú mal aj Žilinský kraj. Pod úrovňou 80 % zotrvala v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Mieru zamestnanosti nižšiu ako 75 % mali až tri kraje, Banskobystrický kraj (74,5 %), ktorý zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles o 2,2 (p. b.), v Prešovskom stúpla na historicky najvyššiu hodnotu (73,8 %) a najnižšia zo všetkých 8 krajov zostala opakovane v Košickom kraji (71,8 %).
Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2026 celkom 124.000 osôb, najviac za posledného tri a pol roka. Medziročne pribudlo 3,7 %, väčšina pracovala v stavebníctve a v priemysle.
