Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Bol to už piaty nepretržitý medziročný pokles počtu pracujúcich.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Počet pracujúcich na Slovensku v 2. štvrťroku 2026 dosiahol takmer 2,594 milióna osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) medziročne klesla o 0,5 %. Bol to už piaty nepretržitý medziročný pokles počtu pracujúcich. Dáta po sezónnom očistení potvrdili medzikvartálny pokles zamestnanosti (oproti 1. štvrťroku) o 0,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, medziročne nepatrne stúpla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.) na 78,1 %.
Výrobné odvetvia pokračovali v dlhodobom znižovaní zamestnanosti. Na jej aktuálnom poklese sa podpísali s úbytkom 29.000 pracujúcich (-3,0 %). Služby, naopak, zaznamenali mierny nárast o viac ako 10.000 osôb (+0,6 %).
V službách pôsobila tradične väčšina, až 64 % všetkých pracujúcich, teda vyše 1,6 milióna osôb, zamestnanosť v nich mierne stúpala už druhý štvrťrok za sebou. Vo výrobných odvetviach súvislý pokles zamestnanosti pretrvával už druhý rok po sebe a pracovalo v nich viac ako 933.000 osôb.
Pokles počtu pracujúcich zaznamenalo celkovo deväť z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. K najvýraznejšiemu zníženiu o vyše 39.000 osôb (-11,5 %) prišlo v obchode, ktorý aj napriek štvrtému poklesu v rade zostal druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky s 301.000 pracujúcimi. V službách, popri obchode, nastal významný medziročný úbytok aj v doprave a skladovaní o 11.400 osôb (-6,6 %).
Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 2. štvrťroka 2026 medziročne nižší v piatich z ôsmich krajov SR. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily nastal v Banskobystrickom kraji (-11.600 osôb), ktorý pokračoval už viac ako rok v zostupnom trende a dostal sa na najnižšiu hodnotu od roku 2021. Pokles zaznamenali aj Trenčiansky (-6500 osôb) a Žilinský kraj (-6400 osôb). Naopak, k najväčšiemu prírastu pracujúcich došlo v Nitrianskom a Trnavskom kraji, v každom z nich pribudlo vyše 5500 osôb. Jedine v Trnavskom kraji tak počty pracujúcich stúpali nepretržite, od začiatku roka 2024.
Počet pracujúcich v SR v súhrne za prvý polrok 2026 dosiahol 2,6 milióna osôb, zamestnanosť sa medziročne znížila o 0,6 %, ubudlo 16.000 ľudí. Túto zmenu spôsobil na jednej strane výrazný pokles počtu pracujúcich vo výrobných odvetviach, takmer o 29.000 osôb (-3,0 %), a na druhej strane prírastok počtu pracujúcich v službách o 9300 osôb (+0,6 %). Z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa v desiatich počet pracujúcich medziročne znížil. Z regionálneho hľadiska došlo v prvej polovici roka 2026 k poklesu počtu pracujúcich v piatich z ôsmich krajov Slovenska.
Miera zamestnanosti SR v prvom polroku medziročne klesla o nepatrných 0,03 p. b. a udržala sa na úrovni 78 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti prvému polroku 2025 mierne zvýšil o 0,5 % (+700 osôb), za prácou tak dochádzalo vyše 121.000 ľudí.
Počet nezamestnaných v 2. štvrťroku 2026 medziročne stúpol o 5,8 %
Počet nezamestnaných na Slovensku v 2. štvrťroku 2026 dosiahol 152.800 osôb a medziročne stúpol o 5,8 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 8300 osôb bez práce. Potvrdili to aktuálne zverejnené dáta z Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Celkový počet nezamestnaných sa v porovnaní s 1. štvrťrokom (po sezónnom očistení) znížil o 1,4 % na 156.700 osôb.
Referenčná miera nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,6 %, čo bolo o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) viac než pred rokom. Napriek miernemu nárastu zostala pod hranicou 6 %, ktorú prekračovala najmä v rokoch 2021 a 2022.
Dlhodobo nemalo prácu približne 65 % z celkového počtu nezamestnaných. Títo ľudia boli bez práce 12 mesiacov alebo dlhšie, ich počet medziročne stúpol o 9,6 %, avšak zostal tesne pod hranicou 100.000 osôb.
Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (19,3 %), v obchode (9,1 %) a v stavebníctve (7,8 %). Z priemyslu pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6200 osôb), nasledovalo ho stavebníctvo (3700 osôb).
Najvyšší počet nezamestnaných sa spomedzi krajov SR udržal v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30.000 ľudí. V týchto troch krajoch sa koncentrovali takmer dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku.
Kľúčová miera nezamestnanosti sa v troch krajoch SR pohybovala vysoko, v rozmedzí osem až desať percent, avšak len v dvoch z nich sa zvýšila. V Banskobystrickom kraji vystúpila na 9,8 %, keďže zaznamenal najvýraznejší medziročný nárast (+2,5 p. b.), podobne ako na začiatku roka. V Košickom kraji sa dostala miera nezamestnanosti na 9,1 % s rastom o 0,5 p. b. Prešovský kraj zostal špecifický, mieru nezamestnanosti mal 8,4 %, avšak medziročne práve v tomto východoslovenskom regióne najväčšmi klesla, až o 2,1 p. b.
V súhrne za prvý polrok 2026 sa ukazovatele nezamestnanosti v SR medziročne zhoršili, po prvý raz po štyroch rokoch stúpol počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti. Celkovo bolo na Slovensku bez práce vyše 157.300 osôb, pribudlo 11.800 nezamestnaných (+8,1 %). Miera nezamestnanosti v SR sa zvýšila na hodnotu 5,7 %. Medzi nezamestnanými bolo 65 % ľudí dlhodobo bez práce. Medziročne sa ich počet zvýšil na 102.200 osôb (+11,4 %). Najčastejšie pribúdali ľudia vo veku od 35 do 49 rokov s vysokoškolským vzdelaním.
Priemerná mzda v hospodárstve v 2. štvrťroku vzrástla o 3,2 % na 1707 eur
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 2. štvrťroku 2026 úroveň 1707 eur, medziročne vzrástla o 3,2 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 53 eur. Tempo nominálneho rastu miezd tak výrazne spomalilo a dosiahlo najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne znížili o 0,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2026 vzrástla o 0,6 %.
V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročné zvýšenie priemernej nominálnej mzdy 16 z 19 sledovaných odvetví. Tempo rastu hrubých miezd sa pohybovalo od 1,8 % v administratívnych službách až po 9,8 % v oblasti nehnuteľností. V troch odvetviach hrubé zárobky medziročne klesli. Najvýraznejšie vo verejnej správe, a to o 4,8 %. Veľmi mierny pokles zaznamenali aj pracujúci v oblasti vzdelávania o 0,2 % a v dodávke vody o 0,1 %.
Po zohľadnení inflácie si reálny rast miezd udržalo 12 z 19 odvetví. Najvýraznejšie sa zvýšila kúpna sila zárobkov v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 5,9 %. V ostatných odvetviach s kladným výsledkom sa reálny rast pohyboval od 0,3 % v obchode, do 4,6 % v ťažbe a dobývaní.
Naopak, v siedmich odvetviach reálna hodnota zárobkov medziročne klesla. Najvýraznejšie, o 8,2 %, sa znížila vo verejnej správe. Najmenší pokles reálnej mzdy evidovali zamestnanci v umení, zábave a rekreácii (0,1 %).
V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje významná časť zamestnancov na Slovensku, si mzdy udržali nominálny aj reálny rast. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1878 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,9 % a jej reálna hodnota o 1,2 %. V obchode vzrástla priemerná nominálna mzda o 4 % na 1596 eur, po zohľadnení inflácie bola vyššia o 0,3 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2900 eur mali počas 2. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách, ale aj v dodávke elektriny a plynu. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 974 eur. Ako jediní zostali pod hranicou tisíc eur.
Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 2012 eur. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1359 eur v Prešovskom kraji po 1643 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých ôsmich regiónoch, jej reálna hodnota však iba v troch.
Za celý 1. polrok 2026 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR 1659 eur, medziročne vzrástla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom 2. štvrťroku si za prvých šesť mesiacov roka reálna mzda ešte udržala medziročný rast o 0,9 %.
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, medziročne nepatrne stúpla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.) na 78,1 %.
Výrobné odvetvia pokračovali v dlhodobom znižovaní zamestnanosti. Na jej aktuálnom poklese sa podpísali s úbytkom 29.000 pracujúcich (-3,0 %). Služby, naopak, zaznamenali mierny nárast o viac ako 10.000 osôb (+0,6 %).
V službách pôsobila tradične väčšina, až 64 % všetkých pracujúcich, teda vyše 1,6 milióna osôb, zamestnanosť v nich mierne stúpala už druhý štvrťrok za sebou. Vo výrobných odvetviach súvislý pokles zamestnanosti pretrvával už druhý rok po sebe a pracovalo v nich viac ako 933.000 osôb.
Pokles počtu pracujúcich zaznamenalo celkovo deväť z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. K najvýraznejšiemu zníženiu o vyše 39.000 osôb (-11,5 %) prišlo v obchode, ktorý aj napriek štvrtému poklesu v rade zostal druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky s 301.000 pracujúcimi. V službách, popri obchode, nastal významný medziročný úbytok aj v doprave a skladovaní o 11.400 osôb (-6,6 %).
Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 2. štvrťroka 2026 medziročne nižší v piatich z ôsmich krajov SR. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily nastal v Banskobystrickom kraji (-11.600 osôb), ktorý pokračoval už viac ako rok v zostupnom trende a dostal sa na najnižšiu hodnotu od roku 2021. Pokles zaznamenali aj Trenčiansky (-6500 osôb) a Žilinský kraj (-6400 osôb). Naopak, k najväčšiemu prírastu pracujúcich došlo v Nitrianskom a Trnavskom kraji, v každom z nich pribudlo vyše 5500 osôb. Jedine v Trnavskom kraji tak počty pracujúcich stúpali nepretržite, od začiatku roka 2024.
Počet pracujúcich v SR v súhrne za prvý polrok 2026 dosiahol 2,6 milióna osôb, zamestnanosť sa medziročne znížila o 0,6 %, ubudlo 16.000 ľudí. Túto zmenu spôsobil na jednej strane výrazný pokles počtu pracujúcich vo výrobných odvetviach, takmer o 29.000 osôb (-3,0 %), a na druhej strane prírastok počtu pracujúcich v službách o 9300 osôb (+0,6 %). Z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa v desiatich počet pracujúcich medziročne znížil. Z regionálneho hľadiska došlo v prvej polovici roka 2026 k poklesu počtu pracujúcich v piatich z ôsmich krajov Slovenska.
Miera zamestnanosti SR v prvom polroku medziročne klesla o nepatrných 0,03 p. b. a udržala sa na úrovni 78 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti prvému polroku 2025 mierne zvýšil o 0,5 % (+700 osôb), za prácou tak dochádzalo vyše 121.000 ľudí.
Počet nezamestnaných v 2. štvrťroku 2026 medziročne stúpol o 5,8 %
Počet nezamestnaných na Slovensku v 2. štvrťroku 2026 dosiahol 152.800 osôb a medziročne stúpol o 5,8 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 8300 osôb bez práce. Potvrdili to aktuálne zverejnené dáta z Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Celkový počet nezamestnaných sa v porovnaní s 1. štvrťrokom (po sezónnom očistení) znížil o 1,4 % na 156.700 osôb.
Referenčná miera nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,6 %, čo bolo o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) viac než pred rokom. Napriek miernemu nárastu zostala pod hranicou 6 %, ktorú prekračovala najmä v rokoch 2021 a 2022.
Dlhodobo nemalo prácu približne 65 % z celkového počtu nezamestnaných. Títo ľudia boli bez práce 12 mesiacov alebo dlhšie, ich počet medziročne stúpol o 9,6 %, avšak zostal tesne pod hranicou 100.000 osôb.
Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (19,3 %), v obchode (9,1 %) a v stavebníctve (7,8 %). Z priemyslu pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6200 osôb), nasledovalo ho stavebníctvo (3700 osôb).
Najvyšší počet nezamestnaných sa spomedzi krajov SR udržal v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30.000 ľudí. V týchto troch krajoch sa koncentrovali takmer dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku.
Kľúčová miera nezamestnanosti sa v troch krajoch SR pohybovala vysoko, v rozmedzí osem až desať percent, avšak len v dvoch z nich sa zvýšila. V Banskobystrickom kraji vystúpila na 9,8 %, keďže zaznamenal najvýraznejší medziročný nárast (+2,5 p. b.), podobne ako na začiatku roka. V Košickom kraji sa dostala miera nezamestnanosti na 9,1 % s rastom o 0,5 p. b. Prešovský kraj zostal špecifický, mieru nezamestnanosti mal 8,4 %, avšak medziročne práve v tomto východoslovenskom regióne najväčšmi klesla, až o 2,1 p. b.
V súhrne za prvý polrok 2026 sa ukazovatele nezamestnanosti v SR medziročne zhoršili, po prvý raz po štyroch rokoch stúpol počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti. Celkovo bolo na Slovensku bez práce vyše 157.300 osôb, pribudlo 11.800 nezamestnaných (+8,1 %). Miera nezamestnanosti v SR sa zvýšila na hodnotu 5,7 %. Medzi nezamestnanými bolo 65 % ľudí dlhodobo bez práce. Medziročne sa ich počet zvýšil na 102.200 osôb (+11,4 %). Najčastejšie pribúdali ľudia vo veku od 35 do 49 rokov s vysokoškolským vzdelaním.
Priemerná mzda v hospodárstve v 2. štvrťroku vzrástla o 3,2 % na 1707 eur
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 2. štvrťroku 2026 úroveň 1707 eur, medziročne vzrástla o 3,2 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 53 eur. Tempo nominálneho rastu miezd tak výrazne spomalilo a dosiahlo najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne znížili o 0,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2026 vzrástla o 0,6 %.
V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročné zvýšenie priemernej nominálnej mzdy 16 z 19 sledovaných odvetví. Tempo rastu hrubých miezd sa pohybovalo od 1,8 % v administratívnych službách až po 9,8 % v oblasti nehnuteľností. V troch odvetviach hrubé zárobky medziročne klesli. Najvýraznejšie vo verejnej správe, a to o 4,8 %. Veľmi mierny pokles zaznamenali aj pracujúci v oblasti vzdelávania o 0,2 % a v dodávke vody o 0,1 %.
Po zohľadnení inflácie si reálny rast miezd udržalo 12 z 19 odvetví. Najvýraznejšie sa zvýšila kúpna sila zárobkov v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 5,9 %. V ostatných odvetviach s kladným výsledkom sa reálny rast pohyboval od 0,3 % v obchode, do 4,6 % v ťažbe a dobývaní.
Naopak, v siedmich odvetviach reálna hodnota zárobkov medziročne klesla. Najvýraznejšie, o 8,2 %, sa znížila vo verejnej správe. Najmenší pokles reálnej mzdy evidovali zamestnanci v umení, zábave a rekreácii (0,1 %).
V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje významná časť zamestnancov na Slovensku, si mzdy udržali nominálny aj reálny rast. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1878 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,9 % a jej reálna hodnota o 1,2 %. V obchode vzrástla priemerná nominálna mzda o 4 % na 1596 eur, po zohľadnení inflácie bola vyššia o 0,3 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2900 eur mali počas 2. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách, ale aj v dodávke elektriny a plynu. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 974 eur. Ako jediní zostali pod hranicou tisíc eur.
Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 2012 eur. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1359 eur v Prešovskom kraji po 1643 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých ôsmich regiónoch, jej reálna hodnota však iba v troch.
Za celý 1. polrok 2026 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR 1659 eur, medziročne vzrástla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom 2. štvrťroku si za prvých šesť mesiacov roka reálna mzda ešte udržala medziročný rast o 0,9 %.
