Brusel 17. novembra (TASR) - Hospodársky rast Slovenska sa v rokoch 2026 a 2027 mierne zrýchli. Rast reálneho HDP zostane v roku 2026 na úrovni 0,8 %, ale v rokoch 2027 a 2028 sa zrýchli na 1,6 %, respektíve 1,5 %. Vyplýva to z jesennej hospodárskej prognózy, ktorú v utorok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.
Komisia očakáva, že eurofondy budú v roku 2026 naďalej podporovať verejné investície, kým súkromná spotreba a investície zostanú utlmené v dôsledku fiškálnej konsolidácie a neistoty.
Po utlmenom raste na úrovni 0,9 % v roku 2025 EK očakáva, že rast reálneho HDP sa v roku 2026 spomalí na 0,8 %. Súkromná spotreba bola odolnejšia, než sa predpokladalo, no zostáva mierna - zaťažuje ju fiškálna konsolidácia a mierny rast reálnych miezd.
Verejné investície by mali podporiť rast vďaka intenzívnemu čerpaniu fondov EÚ. Neistota a vyššie úrokové sadzby negatívne ovplyvňujú súkromné investície.
Príspevok čistého vývozu k rastu by mal byť v zásade neutrálny.
V roku 2027 sa predpokladá rast HDP na úrovni 1,6 %, poháňaný najmä čistými exportmi a zrýchľujúcou sa súkromnou spotrebou. Rast exportu v roku 2027 sa má zrýchliť, čomu pomôže spustenie novej továrne na automobily.
EK očakáva, že súkromná spotreba sa zrýchli s oživením hospodárskej aktivity a vyšším rastom reálnych miezd.
V roku 2028 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,5 %, mierny pokles oproti roku 2027. Investície sa síce oživia, ale impulz exportu zoslabne a vyššia inflácia zaťaží spotrebu domácností.
Celkové riziká pre hospodársky rast na roky 2026 - 2027 zostávajú naklonené smerom nadol, najmä v dôsledku externej závislosti Slovenska, hlavne od energetických komodít, a geopolitického napätia.
Komisia predvída, že miera nezamestnanosti sa zvýši na 5,7 % v roku 2026 a na tejto úrovni zostane ďalšie dva roky. Celkovo je trh práce napätý pre silný dopyt po pracovnej sile v určitých odvetviach spolu s vysokým prílevom zahraničných pracovníkov. Očakáva sa, že rast odmeňovania zamestnancov sa v roku 2026 spomalí, pričom v roku 2027 opäť naberie na tempe.
Podľa EK sa na Slovensku očakáva výrazný nárast inflácie v oblasti energií, najmä po úprave opatrení na energopomoc. Vplyv konfliktu na Blízkom východe sa prejavuje vyššími cenami benzínu a nafty, zatiaľ čo vplyv na ceny plynu a elektriny je obmedzený, keďže tieto ceny reguluje vláda. V roku 2027 sa predpokladá inflácia na úrovni 3,2 % a očakáva sa rast cien agrovýrobkov a pretrvávanie vysokých cien komodít, čo sa pravdepodobne premietne aj do cien iných nákupných položiek. V roku 2028 by mala inflácia vzrásť na 4 %.
V roku 2026 by mal deficit verejných financií zostať na úrovni 4,4 % HDP. V roku 2027 sa predpokladá nárast deficitu na 5 % HDP, keďže fiškálna konsolidácia sa zastaví a prijmú sa opatrenia zvyšujúce výdavky, ako je podpora pre agrosektor v reakcii na sucho.
Hlavným faktorom prispievajúcim k vyššiemu deficitu sú zvýšené verejné investície do obrany, výstavba jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a národné spolufinancovanie projektov financovaných z prostriedkov EÚ.
V roku 2028 sa očakáva ďalší nárast deficitu na 5,5 % HDP, čo bude spôsobené predpokladanými dodávkami vojenskej techniky.
Predpokladá sa, že podiel vládneho dlhu na HDP bude rásť, pričom v roku 2026 stúpne na 63,4 %, v roku 2027 na 66,3 % a v roku 2028 na 69,5 %.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)