Bratislava 15. novembra (TASR) - Vláda nemá dlhodobý plán, ako ozdraviť slovenské verejné financie. Namiesto šetrenia na strane štátu hľadá financie v nových daniach a zvyšovaní tých existujúcich. Rast ekonomiky je tak ohrozený a vláda riskuje ďalšie zvyšovanie dlhu. Upozornili na to Slovenská asociácia finančníkov (SAF) a Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS). V tejto súvislosti zorganizovali v piatok konferenciu, na ktorej chceli poukázať, že rozpočtová zodpovednosť nie je možná bez rastu ekonomiky.

Od nedávno schválených konsolidačných opatrení si vláda sľubuje pokles deficitu v budúcom roku na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 6 % HDP. "Slovensko investuje do rozvoja vlastnej ekonomiky veľmi málo z vlastných zdrojov. Odhadovaný ekonomický rast v najbližšom období je generovaný najmä investíciami z európskych zdrojov. Keďže konsolidačný balíček neobsahuje opatrenia na podporu ekonomického rastu a chýba aj dlhodobý plán, ako konsolidovať verejné financie v ďalšom období, je potrebné viesť odbornú diskusiu aj s podnikateľským sektorom, ako podporiť investície, naštartovať reformy a vyhnúť sa riziku zvyšovania dlhu," zhodnotil Andrej Révay z SAF.

Pri ozdravovaní verejných financií môžeme podľa organizátorov konferencie využiť napríklad skúsenosti z Portugalska, ktoré po roku 2009 postihla silná recesia. Nezamestnanosť postupne prekročila 17 % a ekonomika prudko klesla. Skúsenosti s opätovným naštartovaním ekonomiky odprezentoval bývalý viceguvernér Portugalskej národnej banky Pedro Duarte Neves.

Portugalsku sa podľa neho podarilo situáciu zvládnuť a obnovilo rovnováhu verejných financií vďaka reformám. Dôsledne si sledujú verejné výdavky a efektívne reagujú na zmeny. Vláda tam vykonáva revíziu výdavkov a pomáha ministerstvám dosiahnuť efektívne verejné služby aj pri obmedzených výdavkoch.

Aktuálny konsolidačný balík slovenskej vlády je podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tótha výrazne lepší ako ten vlaňajší, pretože obsahuje trvalé opatrenia, ktoré zlepšujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Jeho štruktúra však spomaľuje ekonomiku viac, ako by bolo nevyhnutné.

"Najlepšie je zlepšiť verejné financie tým, že vyrastieme z dlhu. Preto je dôležité, aby ekonomický rast v budúcnosti bol relatívne slušný. Keď si podkopeme budúci ekonomický rast, môžeme sa dostať do konsolidačnej pasce, keď budeme musieť navyše dokonsolidovať za to, že sme si rast konsolidáciou príliš poškodili," vysvetlil Tóth.

Na potrebu podpory ekonomického rastu popri konsolidácii upozornil aj europoslanec za PS, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Dlhodobá konsolidácia by sa podľa neho nemala robiť na úkor investícií. Na tie by sa mali využívať domáce aj európske zdroje. "Oveľa lepšie je konsolidovať cez hospodársky rast. To znamená, že treba robiť aj veci, ktoré priamo nesúvisia s rozpočtom, ale pomáhajú ekonomike rásť, pomáhajú podnikateľom," zdôraznil Ódor.

Slovensko má pritom dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov, ktoré sú z hľadiska investícií kľúčové, upozornil vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimír Šucha. Od začiatku má podľa neho SR problém určiť si dobre priority a krajina tak nie je pripravená na využitie týchto zdrojov. Takisto má Slovensko zle nastavenú legislatívu a v rámci EÚ je špičkou v nadmernej byrokracii. Varoval, že balík 13 miliárd eur v aktuálnom programovom období môže byť posledným väčším objemom peňazí na podporu dobiehania EÚ. Predpokladá, že po roku 2027 už nebude európska politika taká štedrá ako doteraz.