Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. jún 2024Meniny má Adolf
< sekcia Ekonomika

Podstatná väčšina zahraničných pracovníkov sú nízkokvalifikovaní

Ilustračná snímka. Foto: TASR Roman Hanc

Po zjednodušení podmienok zamestnávania cudzincov, ktoré sa uvoľnili pred rokom, prišlo vlani až o 70 % viac pracovníkov z krajín mimo EÚ ako v roku 2018.

Bratislava 30. januára (TASR) - Do roku 2020 mal výrazne stúpnuť podiel cudzincov, ktorí prinesú Slovensku pridanú hodnotu. Vláda plánovala prijať politiku na aktívnu podporu prijímania ekonomických migrantov z tretích krajín s dôrazom práve na vysokokvalifikovaných zamestnancov, vedeckých pracovníkov a podľa potreby ďalších kvalifikovaných migrantov. Uvádza sa to v dokumente Migračná politika s výhľadom do roku 2020.

V uplynulom období sa síce sprístupnil cudzincom slovenský pracovný trh, primárne však pre nízkokvalifikovaných pracovníkov. "Napriek tomu, že chceme budovať znalostnú ekonomiku, nechceme na trh pustiť ľudí, ktorí prinášajú pridanú hodnotu," konštatuje Milan Kurota zo SlovakiaInvest Group, ktorá pomáha cudzincom etablovať sa na slovenskom trhu práce. Zameriava sa pritom na vysokokvalifikovaných cudzincov – IT špecialistov, podnikateľov či lekárov.

Po zjednodušení podmienok zamestnávania cudzincov, ktoré sa uvoľnili pred rokom, prišlo vlani až o 70 % viac pracovníkov z krajín mimo EÚ ako v roku 2018. Kým k decembru 2018 ich bolo 32.851, ku koncu vlaňajška to bolo už 46.184. Ale iba 22 % z nich bolo s vysokoškolským vzdelaním. Napríklad zo všetkých Srbov pracujúcich u nás má titul iba tri percentá. Najvyšší podiel majú cudzinci so stredným odborným vzdelaním, teda s výučným listom. Tomu zodpovedá aj ich pracovná pozícia. Viac ako 40 % zo všetkých pracujúcich cudzincov z tretích krajín sú operátori strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.

Dôvodom tohto nepomeru v neprospech cudzincov s vyššou pridanou hodnotou je podľa Kurotu sprísňovanie zákonov. Napríklad od začiatku roka 2018 nemôžu byť na Slovensku konatelia firiem z tretích krajín verejne zdravotne poistení. Avšak na to, aby mohol takýto cudzinec byť konateľom, musí získať prechodný pobyt a bývať na Slovensku nepretržite aspoň pol roka, inak mu zrušia pobyt za účelom podnikania. Zároveň nemôžu byť verejne zdravotne poistené ani jeho deti. "Takýto konateľ si síce môže kúpiť komerčné zdravotné poistenie. Často však zahŕňa iba nevyhnutnú starostlivosť. Aj ponuka je veľmi obmedzená, v podstate ju ponúka iba jedna poisťovňa u lekárov prvého kontaktu. Pričom nemôžu ani vycestovať z dôvodu ošetrenia do domovskej krajiny," vysvetľuje Kurota.