Brusel 8. septembra (TASR) - Politika štátnej pomoci bola kľúčová pre zachovanie spravodlivého jednotného trhu a v časoch nepredvídaných kríz. Uvádza sa to v hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci za rok 2021, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK) a ktorá sa týka výdavkov na štátnu pomoc v roku 2020.

V roku 2020 poskytli členské štáty formou štátnej pomoci na všetky ciele 384,33 miliardy eur, z čoho 227,97 miliardy pomohlo podnikom vážne postihnutým pandémiou koronavírusu zostať životaschopnými.

Výkonná podpredsedníčka EK zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová skonštatovala, že hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci za rok 2020, zostavená na základe správ poskytnutých členskými štátmi, poukazuje na bezprecedentnú úroveň verejnej podpory s cieľom zabezpečiť, aby podniky postihnuté koronakrízou mohli prežiť.

"Prijaté dočasné opatrenia boli primerané a potrebné a zodpovedali hospodárskym škodám, ktoré utrpeli počas krízy. Čo je veľmi dôležité, výdavky na štátnu pomoc na nekrízové ciele zostali v rámci existujúcich rozsahov pred pandémiou," uviedla v správe pre médiá.

Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci ukazuje, že v roku 2020 členské štáty a Spojené kráľovstvo vynaložili 384,33 miliardy eur (približne 2,43 % ich spoločného hrubého domáceho produktu (HDP) na rok 2020), na štátnu pomoc na všetky ciele, s výnimkou pomoci pre železnice a služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

Zatiaľ čo celkové výdavky na pandemické opatrenia dosiahli 227,97 miliardy eur (59 % výdavkov na štátnu pomoc), verejná podpora na opatrenia nesúvisiace s pandémiou dosiahla 156,36 miliardy eur (41 %).

Čo sa týka štátnej pomoci v súvislosti s pandémiou, v roku 2020 Poľsko a Grécko mali najväčší podiel výdavkov na štátnu pomoc pre ochorenie COVID-19 v pomere k národnému HDP (3,8 % a 3,6 %), po ktorých nasledovala Malta (3 %), Slovinsko (2,5 %), Maďarsko (2,1 %) a Nemecko (1,9 %). Najmenej štátnych prostriedkov vynaložilo Írsko a Švédsko (0,2 %), Fínsko (0,3 %), Belgicko (0,4 %) a Holandsko (0,58 %).

V súlade s predchádzajúcimi rokmi aj v roku 2020 boli ochrana životného prostredia a úspory energie politickými cieľmi nesúvisiacimi s pandémiou, na ktoré členské štáty vynaložili najviac financií (77 mld. eur), nasledovali regionálny rozvoj (18,30 mld. eur) a výskum a vývoj vrátane inovácií (16,40 mld. eur).

V porovnaní s rokom 2019 sa výdavky na projekty, ktoré nesúvisia s krízou, spolufinancované z fondov EÚ a fondov členských štátov zvýšili z 14,85 mld. eur na približne 17,83 mld. eur, čím sa zaznamenal nárast o 2,98 miliardy eur (+20 % ).

Spolu so spolufinancovaním opatrení proti ochoreniu COVID-19 (12,95 mld. eur) sa celkové výdavky na spolufinancovanú štátnu pomoc v roku 2020 dostali na rekordnú úroveň 30,78 miliardy eur.

Komisia upozornila, že v roku 2020 sa 79 % nových opatrení štátnej pomoci implementovalo podľa nariadení o skupinových výnimkách (GBER). Absolútny počet opatrení so skupinovou výnimkou sa v roku 2020 zvýšil (2091 opatrení oproti 1815 opatreniam v roku 2019), predstavoval však nižší podiel na celkovom počte nových opatrení v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)