Bratislava 23. júla (TASR) - Poľnohospodári už majú pozbierané viac ako tri štvrtiny hustosiatych obilnín a repky s rôznymi úrodami, ktoré miestami „príjemne prekvapili“, niekde len potvrdili „očakávané sklamanie“. Žatva je v tomto roku nevyspytateľná, čo sa týka množstva úrody, jej kvality a zrážok. Momentálne najväčšou výzvou pre poľnohospodárov je, či pozbierajú dostatok krmovín. Z viacerých regiónov avizujú nižšie úrody a pribúdajú obavy, čím budú chovatelia v najbližších mesiacoch kŕmiť hospodárske zvieratá. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Spresnila, že podľa žatevného monitoringu SPPK je na Slovensku pozbieraných 77 % hustosiatych obilnín a 79 % repky. V južne položených oblastiach už kombajny dokosili – napríklad v regióne Trnava, Galanta, Komárno alebo Levice. Žatva sa rozbehla už aj v severne položených oblastiach, nie všade naplno. Premenlivé a daždivé počasie žatvu spomaľuje a prerušuje v oblasti Starej Ľubovne alebo Svidníka. Poľnohospodári z Liptova pre dážď avizujú, že zber obilnín sa im natiahne až do septembra.

„Pozberali sme ešte len málo hektárov, úroda sa ešte nedá určiť. Starosti nám však robia teraz najmä krmoviny. Kosby tráv a ďatelinotráv máme zatiaľ nižšie o 30 - 40 %. Kukuricu teraz nevieme vôbec odhadnúť. Niektoré porasty sa ukazujú sľubne, niektoré sú vážne poškodené. Rozhodnú zrážky. Určite však predpokladáme, že na Liptove budú nižšie úrody kukurice než vlani. Práve preto sa obávame, čím budeme kŕmiť zvieratá,“ priblížil Miroslav Štefček, predseda PD Ludrová.

Zo žatevného monitoringu SPPK ďalej vyplýva, že rovnaké obavy majú poľnohospodári naprieč celým Slovenskom. V mnohých regiónoch je menej sena a paše z trvalých trávnych porastov, menej je aj krmovín na ornej pôde - predovšetkým lucerny, ďateliny a tráv.

Kukurica v južných oblastiach Slovenska ako napríklad Galanta, Komárno či Trebišov vyzerá podľa Holéciovej žalostne a je výrazne poškodená nedostatkom zrážok. Poznamenala, že napriek lokálnym zrážkam meteorológovia naďalej hovoria o suchu rôznej intenzity, ktoré zasahuje tri štvrtiny územia Slovenska. Extrémne sucho je na Záhorí, Podunajskej nížine, Above a Zemplíne a zasahuje približne štvrtinu územia. Napríklad poľnohospodári v oblasti Želiezoviec majú o 60 % menej zrážok oproti normálu.

„Ak v najbližších týždňoch neprídu zrážky na celom Slovensku, pocíti to aj úroda jesenných plodín vrátane kukurice. Momentálne teraz aj väčšina poľnohospodárov rieši, ako po tohtoročnom suchu a znížených úrodách krmovín nastavia kŕmne dávky pre zvieratá. V niektorých oblastiach nám poľnohospodári avizujú až 50-percentné zníženie krmovín. Veľmi sú znepokojení najmä chovatelia dojníc. Dôsledky sucha a horšie úrody krmovín totiž vnímajú aj v kontexte nižších odbytových cien surového kravského mlieka. Našim cieľom je stabilizovať živočíšnu výrobu, nie znižovať počty zvierat,” vysvetlil predseda SPPK Jozef Šumichrast.

Dodal, že suché počasie s jeho dôsledkami nemá vplyv len na plodiny, krmoviny a zvieratá, ale môže ho mať aj na financovanie poľnohospodárov. Túto tému preto SPPK intenzívne komunikuje s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.