Bratislava 3. júla (TASR) - Poľnohospodárstvo je značne vystavené vplyvom poveternostných podmienok. Uviedol to pre TASR Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Zvyšovanie koncentrácie atmosférického CO2, rast priemernej ročnej teploty vzduchu, zmeny v ročnom chode a časovom režime zrážok a frekvencii extrémnych prejavov počasia majú podľa neho dosah na vodné zdroje, pôdu, výskyt škodcov a chorôb, ovplyvňujú množstvo, kvalitu a stabilitu produkcie potravín a vedú k zmenám v rastlinnej aj živočíšnej produkcii.

Pri horúčavách podľa jeho slov vzrastá evapotranspitácia (výdaj vody v podobe vodnej pary z rastlín, pozn. TASR), pri nevyužívaní závlah klesajú zásoby pôdnej vody, nastáva sucho, vädnutie a usychanie rastlín. "Burinám sa darí. Vzrastá nárok na potrebu závlahovej vody. Tento je spôsobený zvýšenou evapotranspiráciou. Výrazný vplyv na príjem vody má totiž teplota vzduchu a relatívna vlhkosť," priblížil.

Živočíšna výroba býva podľa Hrežíka v lete nepriaznivo ovplyvňovaná vysokými teplotami, ktoré spôsobujú znižovanie produkcie (hlavne mlieka a vajec) a zároveň spôsobujú teplotný stres zvierat. Zvyšuje sa riziko úhynov najmä pri citlivých druhoch zvierat. Znížené sú denné prírastky zvierat vo výkrme u hovädzieho dobytka a oviec. Vplyvom vysokých teplôt sa znižuje aj produkcia mlieka.

Informoval, že poľnohospodári prijímajú opatrenia na elimináciu vplyvu vysokých teplôt podľa svojich možností. Je riziko nižšej výdatnosti pastvy a nedostatku objemového krmiva, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj dostatok krmiva pre zimné obdobie. Okrem celkového zvýšenia potreby pitnej vody pre chov hospodárskych zvierat sa zvyšujú aj náklady na dovoz vody pre pasúce sa zvieratá na pasienkoch. Zvýšia sa náklady na zabezpečenie vyrovnanej krmovinovej základne pre zimné obdobie.

Z dôvodu zvýšených nákladov na zabezpečenie dostatku objemových krmív a obáv z ďalšieho zvyšovania cien krmív existuje riziko znižovania stavov zvierat. "Napriek tomu, že v súčasnej dobe známe údaje vychádzajú pozitívne, v niektorých lokalitách a pri niektorých plodinách môžeme konštatovať, že existujú veľké regionálne rozdiely, ako aj rozdiely v rámci poľnohospodárskeho subjektu," podčiarkol.

Doplnil, že v tomto roku daždivý máj vo všeobecnosti veľmi pomohol budúcej úrode, nakoľko aprílové suché počasie predznačovalo nízke úrody letných plodín. Po daždivom počasí v máji poľnohospodári predpokladajú omnoho vyšší tlak burín a hubovitých chorôb. Na prelome 23. a 24. týždňa sa znovu vyskytla zmena počasia, na väčšine územia prevažuje horúce a suché počasie.

"Vplyvom daždivého počasia bolo v tom čase obmedzované ošetrovanie porastov a zber krmovín. V trnavskom a galantskom regióne je enormný výskyt hrabošov v porastoch. Badať rozdiely medzi regiónmi, obdobia sucha sa striedali s daždivým počasím. V niektorých častiach Slovenska padali intenzívne zrážky aj s krúpami. Poľnohospodári aktuálne vykonávajú ochranu porastov proti chorobám, burinám, škodcom, vykonávajú zber krmovín a pripravujú sa na žatvu," dodal Hrežík.