< sekcia Ekonomika

Pomoc EÚ pre výrobcov mlieka po ruskom zákaze nebola dobre zacielená

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Brusel/Luxemburg 24. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) prijala široké opatrenia na podporu poľnohospodárov počas narušení trhu v období 2014 – 2016, jej reakcia na zákaz dovozu mliečnych výrobkov do Ruska bola pohotová, ale skutočné potreby výrobcov mlieka neboli posúdené a poskytnutá pomoc nebola dostatočne zacielená. Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Audítori pripomenuli, že na začiatku predchádzajúcej dekády poľnohospodári v niektorých členských štátoch EÚ zvýšili produkciu mlieka a využili vyššie ceny, ktoré dosiahli vrchol v roku 2014. V auguste 2014 však Moskva zakázala dovoz mliečnych výrobkov z Únie v reakcii na sankcie EÚ týkajúce sa diania na Ukrajine. V tom istom čase sa vývoz mlieka z EÚ do Číny spomaľoval. Tieto faktory viedli k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom, ktorá trvala do polovice roka 2016.

EÚ poskytuje mechanizmy, ktoré majú takéto situácie zmierňovať, a to priame platby na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov, trhové intervenčné opatrenia, ako aj výnimočné opatrenia na vyváženie narušení trhu. Podľa správy EÚ však musí byť v budúcnosti lepšie pripravená efektívnejšie reagovať na krízy v tomto sektore.

Audítori zistili, že eurokomisia zareagovala na ruský zákaz rýchlo. Odhadla objem nezrealizovaného vývozu masla, syra a iných mliečnych výrobkov a už koncom roka 2014 pripravila prvý balík finančnej podpory pre farmárov v pobaltských štátoch a vo Fínsku, ktorí touto situáciou najviac utrpeli. Avšak eurokomisii trvalo dlhšie, kým začala riešiť súvisiacu trhovú nerovnováhu. Z rozpočtu EÚ poskytla asi 390 miliónov eur na dobrovoľné zníženie výroby, ktoré sa mohlo realizovať kdekoľvek v EÚ. No v reakcii na historicky nízke ceny mnohí farmári znížili svoju produkciu mlieka už pred zavedením týchto opatrení.

Napriek stabilizačnému účinku priamych platieb, ktorých podiel na príjmoch agropodnikov v sektore mlieka tvoril v rokoch 2015 a 2016 približne 35 %, mohli výrobcovia po náhlom poklese cien čeliť problémom s peňažným tokom. Komisia sa to snažila vyriešiť, neposúdila však rozsah ťažkostí mliekárenských podnikov v súvislosti s peňažným tokom. Pri prideľovaní financií zohrávala veľkú úlohu suma dostupných zdrojov, a nie skutočné potreby. Členské štáty uprednostňovali výnimočné opatrenia, ktorých realizácia bola jednoduchá, a nezamerali účelne distribúciu finančných zdrojov.

Eurokomisia, poučená z tejto situácia, navrhla na obdobie 2021 – 2027 posilniť úlohu a potenciálny vplyv rezervy na krízové situácie tým, že spružní jej využívanie. Audítori však upozornili, že dostatočne neposúdila účinky opatrení prijatých členskými štátmi, hoci by to mohlo pomôcť pri lepšej príprave na budúce narušenia trhu.

Produkcia kravského mlieka je s hodnotou 59,3 miliardy eur (v roku 2019) najväčším poľnohospodárskym odvetvím v EÚ a tvorí približne 14 % agroprodukcie. Medzi hlavných výrobcov mlieka v EÚ patria Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Taliansko a Írsko.