Bratislava 19. októbra (TASR) – Poplatok za rozvoj považuje Klub 500 združujúci veľkých zamestnávateľov za nesystémové opatrenie s cieľom účelovo zvýšiť príjmy obcí na úkor stavebníkov. K zákonu z dielne poslancov vládneho Smeru-SD Igora Chomu a Richarda Rašiho, ktorý prešiel do druhého čítania parlamentu, prišlo 78 pripomienok vrátane 12 zásadných. Výhrady k nemu majú aj samosprávne kraje a ministerstvá. Predkladatelia pripomienky analyzujú.

Právna norma dáva obciam a mestám možnosť zaviesť poplatok za výstavbu na svojom území. Obec by z tohto príjmu budovala sociálnu a technickú infraštruktúru potrebnú pre stavebný rozvoj. Sadzbu poplatku si určí obec, zákon však stanovuje minimálnu výšku 10 eur a maximálnu 45 eur za štvorcový meter (m2) nadzemnej časti stavby.

Klub 500 upozorňuje, že obec má príjem z dane z nehnuteľností a iných poplatkov, ktorých výšku si stanovuje sama. "Je preto v existujúcich zákonných možnostiach každej obce jednak stanovovať tieto poplatky tak, aby príjmy obcí zodpovedali zámerom obcí v súvislosti s ich financovaním, a na druhej strane každá obec by mala regulovať svoje výdavky na priority tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému zvyšovaniu daní z nehnuteľností," domnieva sa. Na zavádzanie nových poplatkov preto nevidí dôvod.

Zákon sa nepozdáva ani Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý poukázal na to, že stavebník platí za vydanie stavebného povolenia správny poplatok. "Nezdá sa vhodné riešenie, aby ten istý správny úkon bol zaťažený ďalším poplatkom, aj keď miestnym. Vo vzťahu k občanom, ktorí platia obci správny poplatok za stavebné povolenie a mali by platiť aj miestny poplatok, ide o neprimeranú záťaž," zdôvodňuje.

Samotná sadzba poplatku prekáža Konfederácii odborových zväzov SR, ktorá ju označuje za privysokú. "Prijatím tohto návrhu zákona sa ceny nehnuteľností navýšia a dostupnosť bývania sa bude ďalej znižovať. Návrh zákona je potenciálne diskriminačný, najmä pre domácnosti a jednotlivcov, ktorí sa snažia zabezpečiť si bývanie a neužívajú predmet poplatku na ďalší zisk. Navyše sa vytvára priestor pre korupciu," argumentuje.

Naopak, maximálna výška poplatku 45 eur za m2 nepostačuje Bratislavskému samosprávnemu kraju. Rozsah sadzby by určil variabilnejší, a to od 10 až do 200 eur za m2. Ministerstvo výstavby zase odporúča zvážiť zavedenie jednej sadzby poplatku. "V mestách bude zavedená vysoká sadzba a v obciach nízka sadzba, čo môže viesť k ďalšej dezurbanizácii," obáva sa.

Zásadné pripomienky k zákonu majú ministerstvá obrany a pôdohospodárstva. Rezort obrany žiada, aby sa poplatok za rozvoj netýkal stavieb pre obranu štátu. "Úlohou ozbrojených síl je zabezpečovať obranyschopnosť SR a tento verejný záujem je dostatočne významný na to, aby z rozpočtu kapitoly ministerstva neplynuli finančné prostriedky na spolufinancovanie obecných rozpočtov," uvádza.

Podľa agrorezortu je návrh v rozpore s jeho dotačnou politikou. "Návrh uvaľuje dodatočné daňové povinnosti, čím môže do istej miery ohroziť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva," vysvetľuje.

Viacero štátnych inštitúcií navrhuje problematiku miestneho poplatku za rozvoj začleniť do existujúceho zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Opakujú sa tiež odporúčania oslobodiť od platenia poplatku okrem obcí aj štát a vyššie územné celky.