FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vstup Bulharska do eurozóny znamená, že tretina z 21 členských štátov pochádza z bývalého komunistického bloku, čo im zaručuje silnejší hlas v rozhodovacom orgáne ECB.
Autor TASR
Brusel 6. januára (TASR) - Vstup Bulharska do eurozóny od 1. januára 2026 znamená, že tretina z 21 členských štátov platiacich eurom pochádza z postkomunistického bloku. To týmto krajinám dáva šance obsadiť miesta vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB). Analýzu Bloomberg v utorok prevzala spravodajská agentúra Agerpres, informuje spravodajca TASR.
Bloomberg pripomenul, že kandidáti z Estónska, Lotyšska a Chorvátska sa uchádzajú o miesto viceprezidenta ECB, ktoré v máji uvoľní Luis de Guindos zo Španielska. Aj keby neuspeli, tri zo šiestich miest vo Výkonnej rade ECB budú k dispozícii do konca roka 2027.
Vstup Bulharska do eurozóny znamená, že tretina z 21 členských štátov pochádza z bývalého komunistického bloku, čo im zaručuje silnejší hlas v rozhodovacom orgáne ECB. Ako prvá postkomunistická krajina euro prijalo Slovinsko, nasledované neskôr Slovenskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Chorvátskom a Bulharskom.
Podľa Bloomerg však naplniť ambície týchto krajín dostať sa do „užšieho vedenia“ ECB bude náročné. Západoeurópske štáty EÚ sú ekonomicky dôležitejšie. O post viceprezidenta ECB prejavili záujem dvaja špičkoví politici: bývalý eurokomisár a šéf centrálnej banky Fínska Olli Rehn a bývalý portugalský minister financií Mario Centeno.
Avšak takmer dve desaťročia po rozšírení eurozóny smerom na východ rastie podpora širšieho zastúpenia východoeurópskych krajín vo frankfurtskom sídle ECB. V roku 2020 bývalý guvernér slovinskej centrálnej banky Boštjan Jazbec prehral súťaž o miesto vo Výkonnej rade ECB s Holanďanom Frankom Eldersonom.
„Každá krajina má v Rade guvernérov rovnaký hlas. Má zmysel domnievať sa, že je potrebná rovnováha aj na najvyšších pozíciách v ECB. Bolo by dobré mať tam niekoho z východnej Európy,“ povedal pre Bloomberg Atanas Pekanov, bývalý podpredseda vlády Bulharska.
Slovinský minister financií Klemen Bostjančič v tejto súvislosti dodal, že východná Európa „bola zanedbávaná“ nielen z hľadiska vrcholových pozícií v ECB, ale aj v EÚ.
Bloomberg v tejto veci oslovil aj bývalého viceguvernéra NBS, expremiéra a teraz europoslanca Ľudovíta Ódora (PS), ktorý takisto uviedol, že krajiny strednej a východnej Európy sú nedostatočne zastúpené. „Som za geografickú rovnováhu vo Výkonnej rade ECB. Najdôležitejším kritériom je však kompetentnosť,“ odkázal Ódor.
Otázka rozdelenia funkcií v ECB zaujíma aj Európsky parlament, ktorý vypočúva kandidátov na pozície v ECB a môže odložiť niektoré vymenovania, hoci nemá právo veta.
Bloomberg však upozornil, že ekonomická váha východných štátov eurozóny je „skromná“. Sedem postkomunistických krajín, ktoré prijali euro, predstavuje spolu menej ako 4 % HDP v porovnaní s vyše 70 % Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska dohromady. To by mohla byť hlavná prekážka pre získanie vplyvnejšej pozície vo vedení ECB.
Shahin Vallée z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) stavia na to, že vplyvnú pozíciu v ECB získa guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčič, prípadne jeho lotyšský či estónsky kolega Martinš Kazaks a Madis Müller.
„Vujčič má pravdepodobne najlepšiu pozíciu na to, aby zastupoval záujmy regiónu. Termín na predkladanie nominácií na post viceprezidenta je 9. január. Rozhodnutie by mohlo byť oznámené do desiatich dní,“ vysvetlil Vallée.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Bloomberg pripomenul, že kandidáti z Estónska, Lotyšska a Chorvátska sa uchádzajú o miesto viceprezidenta ECB, ktoré v máji uvoľní Luis de Guindos zo Španielska. Aj keby neuspeli, tri zo šiestich miest vo Výkonnej rade ECB budú k dispozícii do konca roka 2027.
Vstup Bulharska do eurozóny znamená, že tretina z 21 členských štátov pochádza z bývalého komunistického bloku, čo im zaručuje silnejší hlas v rozhodovacom orgáne ECB. Ako prvá postkomunistická krajina euro prijalo Slovinsko, nasledované neskôr Slovenskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Chorvátskom a Bulharskom.
Podľa Bloomerg však naplniť ambície týchto krajín dostať sa do „užšieho vedenia“ ECB bude náročné. Západoeurópske štáty EÚ sú ekonomicky dôležitejšie. O post viceprezidenta ECB prejavili záujem dvaja špičkoví politici: bývalý eurokomisár a šéf centrálnej banky Fínska Olli Rehn a bývalý portugalský minister financií Mario Centeno.
Avšak takmer dve desaťročia po rozšírení eurozóny smerom na východ rastie podpora širšieho zastúpenia východoeurópskych krajín vo frankfurtskom sídle ECB. V roku 2020 bývalý guvernér slovinskej centrálnej banky Boštjan Jazbec prehral súťaž o miesto vo Výkonnej rade ECB s Holanďanom Frankom Eldersonom.
„Každá krajina má v Rade guvernérov rovnaký hlas. Má zmysel domnievať sa, že je potrebná rovnováha aj na najvyšších pozíciách v ECB. Bolo by dobré mať tam niekoho z východnej Európy,“ povedal pre Bloomberg Atanas Pekanov, bývalý podpredseda vlády Bulharska.
Slovinský minister financií Klemen Bostjančič v tejto súvislosti dodal, že východná Európa „bola zanedbávaná“ nielen z hľadiska vrcholových pozícií v ECB, ale aj v EÚ.
Bloomberg v tejto veci oslovil aj bývalého viceguvernéra NBS, expremiéra a teraz europoslanca Ľudovíta Ódora (PS), ktorý takisto uviedol, že krajiny strednej a východnej Európy sú nedostatočne zastúpené. „Som za geografickú rovnováhu vo Výkonnej rade ECB. Najdôležitejším kritériom je však kompetentnosť,“ odkázal Ódor.
Otázka rozdelenia funkcií v ECB zaujíma aj Európsky parlament, ktorý vypočúva kandidátov na pozície v ECB a môže odložiť niektoré vymenovania, hoci nemá právo veta.
Bloomberg však upozornil, že ekonomická váha východných štátov eurozóny je „skromná“. Sedem postkomunistických krajín, ktoré prijali euro, predstavuje spolu menej ako 4 % HDP v porovnaní s vyše 70 % Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska dohromady. To by mohla byť hlavná prekážka pre získanie vplyvnejšej pozície vo vedení ECB.
Shahin Vallée z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) stavia na to, že vplyvnú pozíciu v ECB získa guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčič, prípadne jeho lotyšský či estónsky kolega Martinš Kazaks a Madis Müller.
„Vujčič má pravdepodobne najlepšiu pozíciu na to, aby zastupoval záujmy regiónu. Termín na predkladanie nominácií na post viceprezidenta je 9. január. Rozhodnutie by mohlo byť oznámené do desiatich dní,“ vysvetlil Vallée.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
