Bratislava 17. septembra (TASR) - Tohtoročné extrémne sucho už v realite nie je iba problémom rastlinnej výroby. Jeho dôsledky sa naplno prenášajú do živočíšnej výroby a začínajú ohrozovať budúcu produkciu slovenského mlieka, mäsa a vajec. Výsledky tohtoročnej žatvy potvrdili výrazné medziročné poklesy úrod viacerých obilnín, výpadok prvej kosby krmovín sa odhaduje na 30 až 50 %. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) už podniky predali alebo plánujú predať či vyradiť z chovov spolu 10.390 kusov (ks) hospodárskych zvierat. Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii v Zálesí v okrese Senec predstavitelia SPPK.
„Sucho sa dnes už nekončí na poli. To, čo sa začalo ako výpadok úrody, sa prelieva do maštalí. Ak nemáme dostatok krmiva, nemôžeme hovoriť o stabilnej živočíšnej výrobe. Ak začneme predávať základné stáda, prichádzame o produkciu na ďalšie roky. Znižuje sa nielen potravinová sebestačnosť, ale aj potravinová bezpečnosť, čo je v časoch klimatickej krízy či geopolitického napätia obrovským rizikom pre štát,“ priblížil predseda SPPK Jozef Šumichrast.
Prieskum SPPK v prvej polovici septembra medzi 195 podnikmi potvrdil, že negatívny vplyv sucha na zabezpečenie krmív zaznamenalo až 97 % respondentov. Pokles produkcie alebo dostupnosti objemových krmív uviedlo 179 podnikov, teda takmer 92 %. V 109 podnikoch bol výpadok na úrovni 26 až 50 % a ďalších 39 podnikov hlásilo výpadok vyšší ako 50 %.
„Najväčšiu časť zvierat predstavuje hovädzí dobytok - minimálne 4821 kusov, teda približne 73 % celkového uvedeného počtu. Ide o dojnice, dojčiace kravy, jalovice vrátane vysokoteľných, teľatá, zástavový dobytok a výkrmové býky. Na predaj majú ísť aj ovce a ošípané. Už teraz je to tragédia,“ dodal podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Tohtoročná žatva potvrdila výpadky na úrodách obilnín, ale najmä krmovín
Žatva v tomto roku potvrdila výpadky na úrodách obilnín. Ešte horšie sú však na tom krmoviny. Výsledky zároveň ukázali obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve úrody a zrážok. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytovať parcely s mimoriadne dobrou úrodou, no aj parcely, kde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúcim faktorom boli zrážky v kľúčových obdobiach vývoja porastov. Uviedla to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Priemerné úrody sledovaných plodín v rámci monitoringu SPPK ukázali výrazné medziročné rozdiely. Pšenica ozimná dosiahla úrody na úrovni 5,41 tony/hektár (ha) s medziročným poklesom o 17 %. Pšenica jarná - 3,92 t/ha (medziročný pokles o 23 %), jačmeň ozimný - 5,81 t/ha (medziročný nárast o 9 %), jačmeň jarný - 4,72 t/ha (medziročný pokles o 24 %) a repka - 3,33 t/ha (medziročný pokles o 9 %).
Tohtoročná žatva podľa SPPK trvala 92 dní, od 12. júna do 9. septembra. Rovnako ako v rokoch 2017 a 2018 tak bola najdlhšou žatvou za posledných desať rokov. „Navyše, zaraďujeme ju medzi historicky najskoršie žatvy v krajine. Sucho počas jari negatívne ovplyvnilo vývoj ozimín aj jarín. V pôde v závislosti od regiónu chýbalo približne 70 až 200 milimetrov vody. Na Záhorí nedostatok zrážok pretrváva už niekoľko rokov,“ dodala poľnohospodárska a potravinárska komora.