Bratislava 15. októbra (TASR) - Implementácia princípov cirkulárnej ekonomiky (ekonomický model, ktorý udržiava materiály a výrobky v obehu čo najdlhšie s cieľom šetriť prírodné zdroje a minimalizovať odpad) a udržateľného obstarávania sa pre slovenské aj medzinárodné firmy stáva kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti. Prechod na obehové hospodárstvo však vyžaduje nielen jasnú ekonomickú návratnosť, ale aj efektívnu prácu s dátami, digitalizáciu a pripravenosť na prísnejšie európske regulácie. Zhodli sa na tom vo štvrtok odborníci na podujatí Circular Summit 2026.

Slovenská technologická spoločnosť Sensoneo presadzuje zefektívňovanie zberu odpadu pomocou senzorov merajúcich naplnenosť kontajnerov už v 91 krajinách sveta. Podľa jej spoluzakladateľa Martina Basilu je základom úspechu prepojenie ekológie s biznisom. „Neveríme v cirkulárnu ekonomiku bez slova ekonomika. My veríme to, že udržateľnosť musí byť aj finančná. Inak projekty, ktoré sme navrhli, umrú za chvíľku,“ uviedol. Firmám pri zvládaní nových regulácií, akými sú digitálne produktové pasy či povinné zálohovanie, pomáhajú predovšetkým presné dáta a automatizácia.

Osveta a zrozumiteľnosť tohto konceptu pritom zostávajú výzvou. „Napriek významnému potenciálu je cirkulárna ekonomika pre drvivú väčšinu Slovákov a Sloveniek stále neuchopiteľným pojmom,“ upozornila predsedníčka platformy Circular Slovakia Denisa Rášová.

Udržateľné princípy sa čoraz viac presadzujú vo finančnom aj maloobchodnom sektore. Banky v rámci svojich interných smerníc pre obstarávanie znižujú energetickú náročnosť budov prechodom na elektrinu z obnoviteľných zdrojov, inštaláciou fotovoltiky či tepelných čerpadiel, pričom administratívnu záťaž minimalizujú elektronickým podpisovaním dokumentov. Obchodné reťazce zas prostredníctvom interných pravidiel obmedzujú používanie neekologických plastových obalov a poukazujú na potrebu unifikovaných európskych reportovacích štandardov pre zber dát z dodávateľských reťazcov.

Obehové hospodárstvo postupne mení aj technologický sektor, v ktorom sa presadzujú programy zamerané na opätovný výkup, opravu a predĺženie životnosti používaného hardvéru pred jeho finálnou recykláciou. Významnú úlohu v celej transformácii zohráva aj verejné obstarávanie. „Nákup štátu, nielen Slovenska, ale všetkých členských štátov v rámci Európskej únie tvorí od 15 do 18 % celého hrubého domáceho produktu (HDP) v rámci Európskej únie. To znamená, že firmy sú podstatne vopred, ako je štát. Napriek tomu sa štát nejakým spôsobom snaží na to reagovať, a reaguje na to rôznymi politikami o zelenom verejnom obstarávaní,“ uviedol predseda Únie profesionálov verejného obstarávania Juraj Tkáč.

Pripravované európske nariadenia prinesú štandardizáciu zelených parametrov produktov, čo zjednoduší cezhraničné dodávky a vytvorí jednotný rámec pre trvalo udržateľný nákup v štátnej aj súkromnej sfére.