Chicago/Bratislava 1. mája (TASR) - Prvý máj - Sviatok práce - je v Slovenskej republike (SR) dňom pracovného pokoja. Prvýkrát sa na území dnešného Slovenska oslavoval pred 136 rokmi v roku 1890.
História Sviatku práce sa však začala písať už pred 140 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch amerických (USA) a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.
Do štrajku sa v USA zapojilo vyše 300.000 pracujúcich z viac ako 13.000 závodov. Centrom sa stalo Chicago, kde demonštrácie pokračovali aj 3. mája, pričom mali po zásahu polície krvavú dohru, ktorá si vyžiadala šesť mŕtvych.
O deň neskôr hodil neznámy človek medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu, ktorá zabila štyroch robotníkov a siedmich policajtov. Osem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť, štyroch z nich v roku 1887 popravili.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II. internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po februárových udalostiach z roku 1948 prevzala moc v Československu komunistická strana, ktorá urobila v rámci propagandistických cieľov z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. Sprievody sa v uliciach miest a obcí stali v bývalom Československu neodmysliteľnou súčasťou prvého májového dňa.
Na archívnej snímke oslavy 1. mája v Bratislave v roku 1946. Foto: TASR/Jozef Teslík
Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze i ďalších krajinách vtedajšieho tzv. východného bloku. V Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii od roku 1992 dostal 1. máj už nový názov Sviatok jari a práce.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Prvý máj má aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
