FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia na vznik a činnosť burzy udeleného Úradom pre finančný trh SR.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) - Burzu cenných papierov v Bratislave (BCPB) založili banky a poisťovne zakladateľskou zmluvou z 8. januára 1991. Jej vznik sa oficiálne datuje k 15. marcu 1991 v súlade s rozhodnutím ministerstva financií z roku 1990. Je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi v Slovenskej republike. Od prvého obchodného dňa na BCPB uplynie vo štvrtok 6. apríla 30 rokov.
Prvý obchodný deň prebehol na BCPB dva roky od jej vzniku 6. apríla 1993. Uskutočnil sa takmer 100 rokov po vzniku indexu Dow Jones Industrial Average, či 70 rokov od prvej verzie S&P 500.
"Index odzrkadľujúci vývoj cien akcií slovenských firiem svojou poznateľnosťou v žiadnom prípade nenadviazal na svetové indexy. Index má svoje maximá v dávnej minulosti, keď v roku 2005 prekročil magickú hranicu 500 bodov. V súčasnosti sa snaží udržať nad hodnotou 300, ku ktorej klesol z úrovne 400 vo februári 2022. Index sa ukázal ako viac-menej imúnny voči poklesom počas pandémie, keď na rozdiel od svetových indexov, ktorých hodnoty sa znížili o 34 percent, klesol iba približne o desať percent," vysvetlil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Index SAX vznikol v septembri 1993 ako CAX a o pol roka sa transformoval na SAX. Index bol do roku 2001 postavený na priemerných cenách uvedených v kurzových lístkoch. Od roku 2001 sa oficiálna denná hodnota vypočítava a zverejňuje na základe záverečných kurzov bázických titulov.
Počet obchodovaných titulov na burze sa postupne znižoval, rovnako i početnosť zloženia indexu. "Zníženie titulov v hlavnom akciovom indexe bratislavskej burzy bolo aj dôsledkom zmien v legislatíve a v burzových pravidlách. Z indexu tak vypadli akcie Závod SNP, Plastika Nitra, Železiarne Podbrezová, Grafobal Skalica, Doprastav Bratislava a Jacobs Suchard Figaro Bratislava. Index po úprave tvorili akcie podnikov Slovnaft, VSŽ, VÚB, Biotika Slovenská Ľupča, Slovakofarma Hlohovec, Nafta Gbely, SES Tlmače, Ozeta Trenčín, Investičná a rozvojová banka a podmienečne aj Slovenská poisťovňa," priblížil Škriniar.
Podľa neho do indexu SAX môžu byť zaradené len spoločnosti umiestnené na regulovanom trhu cenných papierov a váha jednej spoločnosti v báze indexu nesmie prekročiť 20 %. "To už dnes po postupne odchádzajúcich tituloch znamená nesúlad s praxou. K poslednému februárovému dňu tvorila váhy SAX pätica spoločností – Biotika, Tatry mountain resorts, Tatra banka, Vipo a Dolkam Šuja. Pravidelná revízia bázy indexu SAX sa robí dvakrát ročne," objasnil Škriniar.
Okrem akciového indexu existoval na bratislavskej burze od roku 1996 aj dlhopisový index. Ten svoju životnosť ukončil v roku 2005. Po dvoch rokoch pôsobenia burzy na slovenskom trhu sa zriadil Burzový rozhodcovský súd, čo bola nezávislá inštitúcia s úlohou riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov. Hlavnou podmienkou začatia konania bol prejav slobodnej vôle zúčastnených strán riešiť svoj spor práve na pôde tohto súdu.
BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť sa riadi najmä zákonom o burze cenných papierov, ostatnými právnymi predpismi a burzovými pravidlami. Funguje na členskom princípe, čo znamená, že priamo uzatvárať burzové obchody môžu len jej členovia, prípadne Národná banka Slovenska (NBS).
Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia na vznik a činnosť burzy udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo 26. marca 2008 na základe rozhodnutia NBS rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému (MTF).
V súčasnosti je BCPB jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi, ktorý je členený na trh kótovaných cenných papierov a regulovaný voľný trh. Bratislavská burza má aktuálne desať členov, sedem z nich sú banky. Zoznam cenných papierov pozostáva z 245 titulov, pričom za uplynulého poldruha roka sa obchody zrealizovali iba s desatinou z nich.
Prvý obchodný deň prebehol na BCPB dva roky od jej vzniku 6. apríla 1993. Uskutočnil sa takmer 100 rokov po vzniku indexu Dow Jones Industrial Average, či 70 rokov od prvej verzie S&P 500.
"Index odzrkadľujúci vývoj cien akcií slovenských firiem svojou poznateľnosťou v žiadnom prípade nenadviazal na svetové indexy. Index má svoje maximá v dávnej minulosti, keď v roku 2005 prekročil magickú hranicu 500 bodov. V súčasnosti sa snaží udržať nad hodnotou 300, ku ktorej klesol z úrovne 400 vo februári 2022. Index sa ukázal ako viac-menej imúnny voči poklesom počas pandémie, keď na rozdiel od svetových indexov, ktorých hodnoty sa znížili o 34 percent, klesol iba približne o desať percent," vysvetlil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Index SAX vznikol v septembri 1993 ako CAX a o pol roka sa transformoval na SAX. Index bol do roku 2001 postavený na priemerných cenách uvedených v kurzových lístkoch. Od roku 2001 sa oficiálna denná hodnota vypočítava a zverejňuje na základe záverečných kurzov bázických titulov.
Počet obchodovaných titulov na burze sa postupne znižoval, rovnako i početnosť zloženia indexu. "Zníženie titulov v hlavnom akciovom indexe bratislavskej burzy bolo aj dôsledkom zmien v legislatíve a v burzových pravidlách. Z indexu tak vypadli akcie Závod SNP, Plastika Nitra, Železiarne Podbrezová, Grafobal Skalica, Doprastav Bratislava a Jacobs Suchard Figaro Bratislava. Index po úprave tvorili akcie podnikov Slovnaft, VSŽ, VÚB, Biotika Slovenská Ľupča, Slovakofarma Hlohovec, Nafta Gbely, SES Tlmače, Ozeta Trenčín, Investičná a rozvojová banka a podmienečne aj Slovenská poisťovňa," priblížil Škriniar.
Podľa neho do indexu SAX môžu byť zaradené len spoločnosti umiestnené na regulovanom trhu cenných papierov a váha jednej spoločnosti v báze indexu nesmie prekročiť 20 %. "To už dnes po postupne odchádzajúcich tituloch znamená nesúlad s praxou. K poslednému februárovému dňu tvorila váhy SAX pätica spoločností – Biotika, Tatry mountain resorts, Tatra banka, Vipo a Dolkam Šuja. Pravidelná revízia bázy indexu SAX sa robí dvakrát ročne," objasnil Škriniar.
Okrem akciového indexu existoval na bratislavskej burze od roku 1996 aj dlhopisový index. Ten svoju životnosť ukončil v roku 2005. Po dvoch rokoch pôsobenia burzy na slovenskom trhu sa zriadil Burzový rozhodcovský súd, čo bola nezávislá inštitúcia s úlohou riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov. Hlavnou podmienkou začatia konania bol prejav slobodnej vôle zúčastnených strán riešiť svoj spor práve na pôde tohto súdu.
BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť sa riadi najmä zákonom o burze cenných papierov, ostatnými právnymi predpismi a burzovými pravidlami. Funguje na členskom princípe, čo znamená, že priamo uzatvárať burzové obchody môžu len jej členovia, prípadne Národná banka Slovenska (NBS).
Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia na vznik a činnosť burzy udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo 26. marca 2008 na základe rozhodnutia NBS rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému (MTF).
V súčasnosti je BCPB jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi, ktorý je členený na trh kótovaných cenných papierov a regulovaný voľný trh. Bratislavská burza má aktuálne desať členov, sedem z nich sú banky. Zoznam cenných papierov pozostáva z 245 titulov, pričom za uplynulého poldruha roka sa obchody zrealizovali iba s desatinou z nich.
