Bhopál/Bratislava 3. decembra (TASR) - Tragédia v indickom Bhopále sa považuje za najväčšiu priemyselnú katastrofu všetkých čias. Začiatkom decembra 1984 uniklo z továrne na pesticídy viac ako 40 ton extrémne prchavej a vysoko toxickej chemikálie metylizokyanát (MIC). Jedovatý plyn zničil tisíce ľudských životov a krutú pečať zanechal aj na životnom prostredí.

Na následky priameho kontaktu s uniknutým plynom zomrelo vyše 22.000 ľudí. Odborníci tvrdia, že toxické dedičstvo ovplyvnilo minimálne jednu generáciu a tí, ktorí haváriu prežili, dodnes bojujú s jej následkami. V utorok 3. decembra uplynie od tejto tragédie 40 rokov.

Necelú hodinu po polnoci 3. decembra 1984 otriasol miliónovou metropolou výbuch. Do ovzdušia hlavného mesta indického štátu Madhjapradéš unikli z chemickej továrne na výrobu pesticídov americkej nadnárodnej spoločnosti Union Carbide Corporation (UCC) tony jedovatého plynu MIC, ktorý sa používal ako medziprodukt pri výrobe pesticídov. Neviditeľný smrtiaci mrak sa držal blízko pri zemi a vkrádal sa do príbytkov, v ktorých väčšina obyvateľov spala.

Zasiahnutých bolo až 36 z 56 mestských častí Bhopálu, čiže takmer 600.000 z vtedajších približne 900.000 obyvateľov mesta bolo do určitej miery vystavených toxickým plynom. Kašeľ, silné podráždenie očí, pocit dusenia, bolesti žalúdka a zvracanie boli najčastejšie príznaky ľudí vystavených smrtiacemu plynu.

Mnoho ľudí vybehlo v panike zo svojich domov, aby sa pokúsili dostať preč od neviditeľnej skazy, ale čím viac sa chemikálie nadýchli, tým viac im naplnila pľúca a poškodila oči, pľúca i ďalšie orgány. "Nič sme nevideli, opuchli nám oči, nemohli sme dýchať, neustále sme kašľali a zvracali krv. Ľudia padali mŕtvi k zemi," spomínajú tí, ktorí prežili noc hrôzy.

Preživší dodnes trpia na mnohé chronické ochorenia vrátane respiračných ochorení, ochorenia očí, poškodenia imunitného systému až po narodenie sa detí s vrodenými chybami. Bezprostredne po nešťastí zomrelo približne 8000 ľudí, pričom počet obetí, ktoré zomreli na následky havárie, dosiahol viac ako 22.000. Na následky zasiahnutia plynom zomieral ešte do roku 2010 každý deň jeden človek, navyše miesto najväčšej priemyselnej havárie v dejinách ľudstva je aj v súčasnosti kontaminované.

Vyšetrovanie ukázalo, že katastrofu spôsobilo zanedbanie prevádzkových a bezpečnostných opatrení. K úniku plynu došlo po tom, ako sa do uzatvorenej nádrže s vysoko reaktívnou látkou dostala voda, čo po vzájomnej reakcii prudko zvýšilo tlak v nádrži, až došlo k výbuchu.

V septembri 1986 podala indická vláda žalobu na firmu UCC, pričom požadovala odškodné 3,3 miliardy dolárov. Po dosiahnutí dohody na mimosúdnom vyrovnaní súhlasila v roku 1989 Union Carbide s tým, že ľuďom vyplatí 470 miliónov dolárov. Obete požadovali viac peňazí, ale indický Najvyšší súd ich žiadosti v polovici marca 2023 definitívne zamietol.

Okrem súdnych sporov o odškodné prebiehal od roku 1989 v Indii súd, ktorý mal určiť a potrestať vinníkov havárie. Verdikt padol až po vyše štvrťstoročí, v júli 2010. Sudcovia poslali za nedbanlivosť na dva roky do väzenia sedem indických manažérov pobočky americkej firmy Union Carbide, ktorí mali súčasne zaplatiť pokutu 100.000 rupií (2175 dolárov). Indická pobočka firmy dostala pokutu vo výške 500.000 rupií (10.875 dolárov).

Ľudia v Bhopále aj štyri desiatky rokov, ktoré uplynuli od havárie, stále hľadajú spravodlivosť. Tí, ktorí prežili, ako aj ich deti sa totiž dodnes vyrovnávajú s následkami tejto tragédie vrátane zdravotných, environmentálnych a ekonomických problémov.