Bratislava 1. novembra (TASR) - Pred 80 rokmi sa v obnovenej Česko-slovenskej republike (ČSR) uskutočnila v poradí druhá menová reforma, veľa ľudí však prišlo o úspory. Po druhej svetovej vojne sa uskutočnili menové zmeny v mnohých európskych krajinách.

Okupácia zanechala v ČSR nielen rozvrátenú ekonomiku, priemysel, poľnohospodárstvo, ale aj silne oslabenú menu. V sobotu 1. novembra uplynie 80 rokov od druhej menovej reformy a zavedenia novej meny, ktorou sa opäť stala koruna československá (Kčs).

Prvá menová reforma sa uskutočnila na našom území v roku 1919 a okrem reformy z roku 1945 nasledovali ešte ďalšie dve - v rokoch 1953 a 1993.

Po druhej svetovej vojne existovalo v Česko-Slovensku niekoľko mien - protektorátne a slovenské koruny, nemecké marky, maďarské pengő a poľské zloté.

S prechodom sovietskych vojsk súvisela občasná platnosť rubľov. Na území oslobodenom od nacistického Wehrmachtu sa postupne dostávali do obehu aj tzv. partizánske peniaze alebo česko-slovenské poukážky, ktoré tlačili v Moskve.

Hlavným cieľom reformy z roku 1945 bolo spojenie koruny protektorátnej (Protektorát Čechy a Morava) a koruny slovenskej (Slovenská republika) do novej koruny česko-slovenskej (Kčs) v pomere 1:1 a zastaviť používanie ostatných platidiel. Každý občan si mohol vymeniť najviac 500 Kčs. Banky totiž disponovali len minimálnou hotovosťou, a ak by sa občania rozhodli vybrať čo i len časť svojich úspor, celý finančný systém by skolaboval. Úspory nad 500 Kčs boli viazané na vklady, ktoré sa občanom mali vyplatiť po stabilizácii ekonomiky a zrušení prídelového systému. K tomuto kroku nikdy nedošlo. V roku 1953 prišla v poradí tretia menová reforma a všetky viazané vklady boli zrušené bez náhrady.

Menová reforma v povojnovom Česko-Slovensku sa realizovala na základe dekrétu prezidenta ČSR Edvarda Beneša. Právny predpis stanovil, že 1. novembra 1945 sa na území ČSR stala menovou jednotkou opäť Kčs. Bola tiež vyhlásená výmena peňazí. Prestali platiť všetky staré papierové platidlá. Banky, pošty, sporiteľne a výmenné miesta počas výmeny peňazí strážila polícia a vojaci.

Významným faktom povojnového menového vývoja bolo stanovenie menového kurzu. Kurz česko-slovenskej koruny bol vyjadrený k americkému doláru v pomere 1 USD:50 Kčs.

Na novej česko-slovenskej mene pracovala ešte počas vojny exilová vláda v Londýne, rátala s ňou však aj skupina Klementa Gottwalda v moskovskom exile. Londýnska exilová vláda sa postarala o to, aby sa v povojnovom Česko-Slovensku prekonalo menové provizórium čo najskôr. Už v rokoch 1943 a 1944 boli v Spojenom kráľovstve vytlačené papierové peniaze pre budúce Česko-Slovensko.

Bankovky niesli portréty významných osobností českých i slovenských dejín, ako Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik či Karel Havlíček Borovský. Na zadnej strane bankoviek boli motívy kultúrnych a prírodných pamiatok ČSR.

Osobitná tlačiareň na výrobu papierových platidiel dodala 376 miliónov bankoviek s celkovou nominálnou hodnotou 24,8 miliardy korún česko-slovenských.

Ešte v roku 1943 sa peniaze začali prevážať do podzemných krytov neďaleko britského Bristolu, kde zostali do konca vojny. Zaujímavosťou je, že na nich nebol uvedený rok vzniku. Londýnska exilová vláda totiž nechala tlačiť peniaze pre štát, o ktorom nevedela, kedy vznikne.

Predstavitelia česko-slovenskej vlády v Spojenom kráľovstve taktiež podpísali dohodu o vstupe krajiny do Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (WB).

Z plánov exilovej vlády v Londýne sa zrealizovalo iba máločo. Po víťazstve komunistov vo voľbách v roku 1946 sa povojnové Česko-Slovensko začalo orientovať na bývalý Sovietsky zväz a v priebehu niekoľkých rokov prevzalo sovietsky model socializmu.

Menová reforma z roku 1945 predstavovala kompromis medzi londýnskou a moskovskou exilovou vládou. Jej konečnú podobu predurčil Košický vládny program. Bola kľúčovou pri obnove Česko-Slovenska po druhej svetovej vojne. Hoci nepriniesla dlhodobú stabilitu, položila základy povojnového finančného systému.