MS vo futbale 2026
Všetky správy
Premiér kritizoval médiá za podľa neho slabé informovanie o pozitívnych udalostiach.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 23. júna (TASR) - Aktuálny dlh verejných financií Slovenska na úrovni 61 % hrubého domáceho produktu (HDP) je hlboko pod úrovňou priemeru EÚ a tiež eurozóny. Horšie ako Slovensko je na tom vo výške verejného dlhu 11 štátov vrátane vyspelých ekonomík, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Belgicko či Francúzsko. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal premiér Robert Fico (Smer-SD).
„V celej Európskej únii je priemer 82,8 %. V eurozóne, teda krajiny, ktoré používajú euro, je to 88 %,“ povedal Fico. Tieto údaje podľa neho potvrdzujú, že Slovensko nemá žiadny problém s verejnými financiami. Premiér odmietol kritiku, že vláda dostatočne neznižuje deficity štátneho rozpočtu a pripomenul, že predchádzajúca vláda odovzdávala Smeru-SD v roku 2020 krajinu s dlhom 48 % HDP. Aktuálna výška dlhu Slovenska je podľa neho úspechom súčasnej vlády, lebo keby nekonsolidovala, bol by oveľa vyšší.
Dôležitým údajom je podľa premiéra rast reálnych miezd. Tie by mali podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska rásť v tomto roku v priemere o 0,3 %, pričom v súkromnej sfére by mali o 0,4 % klesnúť. V roku 2027 NBS očakáva rast reálnej mzdy v ekonomike o 1,2 %. Napriek tomu je Slovensko krajinou s jednou z najnižších nominálnych miezd medzi krajinami EÚ. Napríklad priemerná hrubá mzda v Poľsku vo firmách sa v máji zvýšila v medziročnom porovnaní o 5,8 % na v prepočte 2152,58 eura.
Premiér kritizoval médiá za podľa neho slabé informovanie o pozitívnych udalostiach. Ako príklad uviedol piatkové (19. 6.) potvrdenie ratingu Slovenska agentúrou Moody's na úrovni A3 so stabilným výhľadom. Ako strašenie verejnosti odmietol aj informácie o hromadnom prepúšťaní v niektorých fabrikách a porovnal ich s aktuálnom nízkou mierou nezamestnanosti a tiež s vysokým počtom voľných pracovných miest. Kto podľa premiéra chce pracovať, prácu si nájde. „Určite si nežijeme na Slovensku tak zle, ako píšete vy, a ako hovorí slovenská opozícia. A za týmito slovami si jednoducho stojím,“ dodal Fico.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) opäť kritizoval za vysoký verejný dlh predchádzajúce vlády premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Posledný deň, keď vláda dodržiavala zákon o rozpočtovej zodpovednosti, bol podľa neho vtedy, keď Smer-SD odovzdal vládu Igorovi Matovičovi (21. 3. 2020). „Rozbili verejné financie,“ tvrdil Kamenický.
Zopakoval, že Slovensko je veľmi otvorená ekonomika, výrazne citlivá na vonkajšie vplyvy. „Čo to znamená, tí, čo tomu nerozumiete, 85 % HDP je vývoz Slovenskej republiky, to hovorí o tej otvorenosti. Čiže ak sa nedarí Nemecku, Nemecko si kýchne, my máme zápal pľúc, to je realita,“ dodal.
Kamenický na základe predikcií Národnej banky Slovenska (NBS) a Medzinárodného menového fondu očakáva, že Slovenský HDP sa v budúcom roku zvýši minimálne o 1,5 %, čo je výrazne viac ako tohoročný rast. NBS odhadla v 2026 rast HDP na 0,5 %. To by malo spomaliť tempo rastu dlhu verejnej správy v pomeru k HDP. Zároveň pripomenul, že hoci má Slovensko jednu z najvyšších inflácií v EÚ a to tesne pod štyrmi percentami, vzhľadom na energopomoc je inflácia domácností podľa ministra reálne o jedno percento nižšia.
„V celej Európskej únii je priemer 82,8 %. V eurozóne, teda krajiny, ktoré používajú euro, je to 88 %,“ povedal Fico. Tieto údaje podľa neho potvrdzujú, že Slovensko nemá žiadny problém s verejnými financiami. Premiér odmietol kritiku, že vláda dostatočne neznižuje deficity štátneho rozpočtu a pripomenul, že predchádzajúca vláda odovzdávala Smeru-SD v roku 2020 krajinu s dlhom 48 % HDP. Aktuálna výška dlhu Slovenska je podľa neho úspechom súčasnej vlády, lebo keby nekonsolidovala, bol by oveľa vyšší.
Dôležitým údajom je podľa premiéra rast reálnych miezd. Tie by mali podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska rásť v tomto roku v priemere o 0,3 %, pričom v súkromnej sfére by mali o 0,4 % klesnúť. V roku 2027 NBS očakáva rast reálnej mzdy v ekonomike o 1,2 %. Napriek tomu je Slovensko krajinou s jednou z najnižších nominálnych miezd medzi krajinami EÚ. Napríklad priemerná hrubá mzda v Poľsku vo firmách sa v máji zvýšila v medziročnom porovnaní o 5,8 % na v prepočte 2152,58 eura.
Premiér kritizoval médiá za podľa neho slabé informovanie o pozitívnych udalostiach. Ako príklad uviedol piatkové (19. 6.) potvrdenie ratingu Slovenska agentúrou Moody's na úrovni A3 so stabilným výhľadom. Ako strašenie verejnosti odmietol aj informácie o hromadnom prepúšťaní v niektorých fabrikách a porovnal ich s aktuálnom nízkou mierou nezamestnanosti a tiež s vysokým počtom voľných pracovných miest. Kto podľa premiéra chce pracovať, prácu si nájde. „Určite si nežijeme na Slovensku tak zle, ako píšete vy, a ako hovorí slovenská opozícia. A za týmito slovami si jednoducho stojím,“ dodal Fico.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) opäť kritizoval za vysoký verejný dlh predchádzajúce vlády premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Posledný deň, keď vláda dodržiavala zákon o rozpočtovej zodpovednosti, bol podľa neho vtedy, keď Smer-SD odovzdal vládu Igorovi Matovičovi (21. 3. 2020). „Rozbili verejné financie,“ tvrdil Kamenický.
Zopakoval, že Slovensko je veľmi otvorená ekonomika, výrazne citlivá na vonkajšie vplyvy. „Čo to znamená, tí, čo tomu nerozumiete, 85 % HDP je vývoz Slovenskej republiky, to hovorí o tej otvorenosti. Čiže ak sa nedarí Nemecku, Nemecko si kýchne, my máme zápal pľúc, to je realita,“ dodal.
Kamenický na základe predikcií Národnej banky Slovenska (NBS) a Medzinárodného menového fondu očakáva, že Slovenský HDP sa v budúcom roku zvýši minimálne o 1,5 %, čo je výrazne viac ako tohoročný rast. NBS odhadla v 2026 rast HDP na 0,5 %. To by malo spomaliť tempo rastu dlhu verejnej správy v pomeru k HDP. Zároveň pripomenul, že hoci má Slovensko jednu z najvyšších inflácií v EÚ a to tesne pod štyrmi percentami, vzhľadom na energopomoc je inflácia domácností podľa ministra reálne o jedno percento nižšia.
