Bratislava 31. marca (TASR) – Napriek tomu, že v krajine sa zbiera veľké množstvo hodnotných priestorových dát, Slovensko má stále nedostatky v ich prepájaní. Majú pritom do budúcna veľký potenciál. Zdieľanie údajov napríklad vo sfére životného prostredia je nevyhnutné nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre celé obyvateľstvo. Zhodli sa na tom účastníci podujatia ITAPA Digital Talk v diskusii o sprístupňovaní priestorových dát ľuďom.

Odborníci pripomenuli, že už takmer 14 rokov platí európska smernica Inspire, ktorej cieľom je vybudovať v celej Európe vzájomne prepojenú infraštruktúru priestorových informácií. Keďže Slovensko zaostáva v digitalizácii celkovo, ani nástup smernice nebol postačujúci, myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko. "Zaostáva však aj dopyt po údajoch," podotkol. Inovácie založené na dátach by pritom Slovákom mohli priniesť napríklad lepšiu mobilitu alebo nižšiu spotrebu energie.

Martin Tuchyňa z Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR tvrdí, že integráciu dát a ich sprístupňovanie sprevádza viacero prekážok. "Za posledné dva roky sa snažíme na pôde nášho ministerstva hľadať a 'upratať', kde dáta sú a prečo nie sú zdieľané. Okrem nášho rezortu je mnoho dát aj v ďalších, napríklad v pôdohospodárstve a doprave, ktoré však s ich zdieľaním ešte zaostávajú," podotkol Tuchyňa.

Podľa Miroslava Líšku z Dátovej kancelárie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR by riešením mohla byť jednotná architektúra otvorených údajov samosprávy, verejnej a štátnej správy.

Priestorové dáta však patria medzi najdrahšie a štát do nich investuje niekoľko miliónov eur ročne, zdôraznil Ľuboslav Michalík z Geografického a kartografického ústavu v Bratislave. Podotkol, že v súčasnosti existuje viacero dát, ktoré sú pre verejnosť prístupné a ľudia ich aj využívajú. Ako príklad uviedol ZBGIS dáta či Kataster nehnuteľností.