Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Legislatívny proces v rámci poslaneckého návrhu zákona podľa nej neposkytol dostatočný priestor pre zapojenie odbornej verejnosti a odbornú diskusiu.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu vetovala zákon o tepelnej energetike. Legislatívny proces v rámci poslaneckého návrhu zákona podľa nej neposkytol dostatočný priestor pre zapojenie odbornej verejnosti a odbornú diskusiu, aká bola podľa nej pri zmenách v tepelnej energetike ako regulovaného odvetvia a v čase energetickej krízy žiaduca. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
"Keďže zákon o tepelnej energetike predstavuje komplexnú právnu ochranu všetkých existujúcich účinných centralizovaných zásobovaní teplom bez ohľadu na využívaný zdroj energie, je prezidentka presvedčená, že akékoľvek legislatívne zásahy musia byť náležite zvážené najmä z odbornej stránky a z hľadiska dosahu na široký okruh spotrebiteľov," vysvetlil hovorca.
Odborná diskusia je podľa prezidentky potrebná o to viac, ak schválený zákon smeruje k oslabeniu existujúcej právnej ochrany v neprospech účinných a fungujúcich centralizovaných zásobovaní teplom (CZT) tým, že umožňuje odberateľom odpájať sa od CZT a štátu povoľovať prevádzky zariadení na výrobu tepla alebo decentralizovaných zdrojov tepla.
Prezidentka dodala, že schválená novela umožňuje povoľovať prevádzku domovým kotolniam využívajúcich prevažne obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, respektíve využívajúcich mix obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív. Ako však poukázala, schválený zákon stanovil podmienky iba pre projektované údaje, ktoré sa v reálnej prevádzke môžu výrazne líšiť, a tým mať za následok využívanie prevažne fosílnych palív alebo elektrickej energie mimo CZT. Navyše podľa nej nezavádza reálne mechanizmy kontroly dodržiavania projektových údajov v praxi, čím sa stáva ľahko obchádzateľným, napríklad aj na úkor životného prostredia alebo konkrétnych spotrebiteľov.
Čaputová zároveň upozorňuje, že schválená novela zavádza postavenie obcí ako zúčastnených osôb v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, čo by však v praxi znamenalo významný nárast procesných úkonov zo strany úradu. "To by v kombinácii s faktom, že schválený zákon nerieši ani otázku zastupovania obce v cenovom konaní a rozsahu jej práv a povinností, mohlo spôsobiť chaos nielen v konaní pred úradom, ale aj v cenovom konaní pred samotnými obcami, v ktorých sú zriadené podniky zabezpečujúce výrobu a dodávku tepla s majetkovou účasťou obce," načrtol hovorca.
Hlava štátu poukázala aj na nesúhlasné stanoviská k schválenému zákonu doručené zo strany ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenského zväzu výrobcov tepla a mesta Košice.
Podľa novely zákona by pri povoľovaní výstavby nových zdrojov tepla s výkonom nad 100 kilowattov mali obec či ministerstvo hospodárstva posudzovať, či sa nezníži odber tepla z centralizovaného zdroja využívajúceho zelené energie. V takom prípade nemá byť možné vydať osvedčenie na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti. Výnimkou budú nové zdroje tepla využívajúce obnoviteľné zdroje energie (OZE). Legislatívny návrh pochádza z dielne poslancov Karola Galeka (SaS) a Tomáša Šudíka (OĽANO).
"Keďže zákon o tepelnej energetike predstavuje komplexnú právnu ochranu všetkých existujúcich účinných centralizovaných zásobovaní teplom bez ohľadu na využívaný zdroj energie, je prezidentka presvedčená, že akékoľvek legislatívne zásahy musia byť náležite zvážené najmä z odbornej stránky a z hľadiska dosahu na široký okruh spotrebiteľov," vysvetlil hovorca.
Odborná diskusia je podľa prezidentky potrebná o to viac, ak schválený zákon smeruje k oslabeniu existujúcej právnej ochrany v neprospech účinných a fungujúcich centralizovaných zásobovaní teplom (CZT) tým, že umožňuje odberateľom odpájať sa od CZT a štátu povoľovať prevádzky zariadení na výrobu tepla alebo decentralizovaných zdrojov tepla.
Prezidentka dodala, že schválená novela umožňuje povoľovať prevádzku domovým kotolniam využívajúcich prevažne obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, respektíve využívajúcich mix obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív. Ako však poukázala, schválený zákon stanovil podmienky iba pre projektované údaje, ktoré sa v reálnej prevádzke môžu výrazne líšiť, a tým mať za následok využívanie prevažne fosílnych palív alebo elektrickej energie mimo CZT. Navyše podľa nej nezavádza reálne mechanizmy kontroly dodržiavania projektových údajov v praxi, čím sa stáva ľahko obchádzateľným, napríklad aj na úkor životného prostredia alebo konkrétnych spotrebiteľov.
Čaputová zároveň upozorňuje, že schválená novela zavádza postavenie obcí ako zúčastnených osôb v cenovom konaní pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, čo by však v praxi znamenalo významný nárast procesných úkonov zo strany úradu. "To by v kombinácii s faktom, že schválený zákon nerieši ani otázku zastupovania obce v cenovom konaní a rozsahu jej práv a povinností, mohlo spôsobiť chaos nielen v konaní pred úradom, ale aj v cenovom konaní pred samotnými obcami, v ktorých sú zriadené podniky zabezpečujúce výrobu a dodávku tepla s majetkovou účasťou obce," načrtol hovorca.
Hlava štátu poukázala aj na nesúhlasné stanoviská k schválenému zákonu doručené zo strany ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenského zväzu výrobcov tepla a mesta Košice.
Podľa novely zákona by pri povoľovaní výstavby nových zdrojov tepla s výkonom nad 100 kilowattov mali obec či ministerstvo hospodárstva posudzovať, či sa nezníži odber tepla z centralizovaného zdroja využívajúceho zelené energie. V takom prípade nemá byť možné vydať osvedčenie na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti. Výnimkou budú nové zdroje tepla využívajúce obnoviteľné zdroje energie (OZE). Legislatívny návrh pochádza z dielne poslancov Karola Galeka (SaS) a Tomáša Šudíka (OĽANO).
