< sekcia Ekonomika

Pri eurofondových projektoch budú musieť byť zverejnené mená autorov

Na snímke podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová. Foto: TASR - Pavel Neubauer

MIRRI navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. marca budúceho roka, pri niektorých ustanoveniach až od 1. júla 2022. Medzirezortné pripomienkové konanie má trvať do 12. októbra.

Bratislava 23. septembra (TASR) – Pri eurofondových projektoch bude po novom zrejme nutné zverejniť titul, meno a priezvisko každej fyzickej osoby, či obchodné meno alebo názov právnickej osoby, ktorá sa podieľala na vypracovaní projektu. To však neplatí pre fyzické osoby v pracovnom alebo služobnom pomere k žiadateľovi o peniaze z fondov EÚ. Vyplýva to z návrhu zákona o príspevkoch z fondov EÚ, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložila vicepremiérka a ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí).

Nová legislatíva má upravovať právne vzťahy pri poskytovaní eurofondov v programovom období 2021 – 2027. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR bude podľa zákona plniť úlohy centrálneho koordinačného orgánu. Platobným orgánom zase bude Ministerstvo financií (MF) SR.

Podľa nového zákona by sa mala zriadiť Rada partnerstva a Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja, a to na potreby integrovaného územného rozvoja. Rada bude koordinovať integrovanú územnú stratégiu, schvaľovať ju a odobrovať by mohla aj projektové zámery v nej. Kooperačná rada bude robiť to isté, len v kontexte miest.

Legislatíva ďalej podrobne určuje postup pri poskytovaní príspevku z eurofondov, čo má obsahovať výzva, ako má vyzerať projektový zámer a špecifikuje náležitosti pri odvolaní. Spresňuje aj finančné vzťahy pri poskytovaní príspevku vrátane toho, čo sa má diať pri vrátení príspevku a kedy môže poskytovateľ od žiadateľa niečo také žiadať. Hovorí aj o záložnom práve či o postupe pri porušení pravidiel verejného obstarávania.

Zákon tiež špecifikuje, že informačný monitorovací systém, cez ktorý poskytovateľ príspevku (napríklad ministerstvo, pozn. TASR) zverejňuje informácie a dokumenty, spravuje MIRRI. Cez tento systém by mali komunikovať orgány medzi sebou aj so žiadateľmi.

Legislatíva spresňuje aj dôvody na rozdávanie pokút, ako aj ich výšku. Pri tomto ustanovení sa v návrhu zákona píše, že vládny audit vykonávajú MF a Úrad vládneho auditu. Ak pri audite zistia napríklad nedodržanie lehôt zo strany poskytovateľa, ten dostane pokutu do 10.000 eur.

MIRRI navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. marca budúceho roka, pri niektorých ustanoveniach až od 1. júla 2022. Medzirezortné pripomienkové konanie má trvať do 12. októbra.