Bratislava 30. mája (TASR) - Pri rozhodovaní o statickej bezpečnosti, funkčnosti a životnosti stavieb nestačí akademický titul ani všeobecná technická zdatnosť. Kľúčovým prvkom je autorizácia, ktorá predstavuje formálne potvrdenie odbornej spôsobilosti, etickej integrity a schopnosti niesť právnu zodpovednosť za projektové, riadiace či kontrolné činnosti. V podcaste Z komory o tom hovoril predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimír Benko, ktorý detailne opísal systém autorizácie, profesijné kompetencie a výzvy, ktoré prináša moderné stavebníctvo. Informovala o tom Katarína Hodorová zo SKSI.

„Stavebný inžinier je v podstate každý absolvent stavebnej fakulty. No autorizovaní inžinieri sú tí, ktorí okrem štúdia museli splniť aj kvalifikačné predpoklady v praxi,“ vysvetlil Benko. Autorizácia teda nie je len formálny krok. Je to potvrdenie, že odborník rozumie súvislostiam, ktoré presahujú rámec jednej profesie.

V stavebníctve sa prelínajú statika, geotechnika, dopravné stavby, technické zariadenia budov, energetika, elektrotechnika, požiarna bezpečnosť či technologické procesy. SKSI združuje odborníkov zo 14 technických fakúlt.

Zákonom stanovená minimálna trojročná prax je nevyhnutná na to, aby uchádzač získal reálne skúsenosti s projektovaním, riadením stavby či technickým dozorom. V tomto období sa preveruje schopnosť aplikovať teóriu v prostredí, kde vstupujú do hry normy, legislatíva, koordinácia profesií a riešenie kolíznych situácií.

„Ak niekto ukončí školu a o tri roky sa chce autorizovať, ale nerobil s niekým tie činnosti, nevie preukázať, že má tri roky odbornej praxe,“ upozornil predseda SKSI. Prax je kvalifikačný filter, ktorý chráni verejný záujem.

Stavebný zákon a súvisiace vyhlášky definujú kategórie stavieb podľa ich zložitosti a rizikovosti. Pri drobných a jednoduchých stavbách môže stavebný úrad udeliť oprávnenie aj osobám so stredoškolským vzdelaním a viazanou živnosťou. Pri prekročení limitov, napríklad 350 štvorcových metrov zastavanej plochy, počet podlaží či technická náročnosť, je autorizácia povinná.

„Drobné a jednoduché stavby môžu projektovať aj tí, ktorí nemusia byť autorizovaní. Autorizovaný však môže postaviť aj dôležitú stavbu národného významu,“ povedal Benko.

Rozsah oprávnení je priamo naviazaný na mieru rizika. Autorizovaný inžinier potom vstupuje do procesu nielen ako projektant, ale aj ako stavbyvedúci či stavebný dozor. Zodpovedá za dodržanie technologických postupov, súlad s projektovou dokumentáciou, normami a bezpečnostnými predpismi.

„Všetci sú potrební, aby stavba mala primeranú kvalitu pri životnosti minimálne 50 rokov,“ pripomenul Benko. Nekvalifikovaný zásah do procesu môže viesť k poruchám, ktoré sa prejavia už v prvých rokoch prevádzky, niekedy ešte pred kolaudáciou.