Bratislava 24. decembra (TASR) - Dôsledkom sú stále viac sa otvárajúce nožnice medzi životnou úrovňou produktívnej populácie a ľudí v hmotnej núdzi odkázaných na sociálne dávky a príspevky viazané na životné minimum. Jeho pomalší rast zároveň posúva zdaňovanie k nižším príjmom, v dôsledku čoho daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí, upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Nastavenie životného minima a spôsob jeho prehodnocovania si preto podľa RRZ vyžaduje systémovú zmenu. V súčasnosti sa žiada minimálne jeho opätovná „kalibrácia“ na základe aktuálnych životných nákladov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb. Vzhľadom na to, že Slovensko je dnes podstatne bohatšou krajinou, než sme boli v roku 1998, mali by sme podľa RRZ nájsť nový konsenzus na tom, čo tvorí základné životné potreby.

Následná valorizácia podľa inflácie nízkopríjmových domácností sa môže javiť ako prirodzená voľba, no v takom prípade pravidelná „kalibrácia“ jeho úrovne by mala byť neoddeliteľnou súčasťou snahy o zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany.

V súčasnej podobe bolo životné minimum definované v roku 1998, keď predstavovalo tretinu priemernej mzdy. Bolo však niekoľko rokov, keď životné minimum rástlo ešte pomalšie než inflácia nízkopríjmových domácností, v súčasnosti si nízkopríjmové domácnosti môžu zo životného minima kúpiť o 16 % menej tovarov a služieb než v roku 1998. V dôsledku doterajšej indexácie jeho podiel na priemernej mzde poklesol na odhadovaných 17 % v roku 2026.

Rovnako podľa RRZ stojí za diskusiu aj „odstrihnutie“ životného minima od daňových zákonov a hľadanie spôsobu zníženia tichého zdanenia. Potreba reformy životného minima a jeho opätovného nastavenia na základe skutočných minimálnych výdavkov bola deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie 2023 - 2027.