Bratislava 22. júna (TASR) - Slovenský priemysel potrebuje nové obnoviteľné zdroje energie (OZE), aby firmy dokázali plniť svoje zelené záväzky a zároveň ostať konkurencieschopné. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom hovorili predstavitelia priemyselných a automobilových združení spolu so zástupcom Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). Pripomínajú tiež, že spotreba elektriny bude kontinuálne rásť a na rozdiel od jadrového zdroja sa OZE dajú spustiť rýchlejšie.

„Dnes každá väčšia firma, ktorá má prijatý svoj ESG plán, veľmi zohľadňuje to, odkiaľ odoberá energiu a či sú v tom dostatočne zapojené zelené zdroje,“ konštatoval Andrej Lasz z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Firmy vďaka plneniu ESG plánu môžu napríklad získavať zvýhodnené bankové úvery. Ďalším dôvodom je ochrana konkurencieschopnosti, keďže podľa neho je na Slovensku cena energií vysoká, štát firmám nepomáha a preto ich zvýšenie cien fosílnych palív v dôsledku globálnych kríz dokáže viac zasiahnuť.

Patrik Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) doplnil, že napríklad automobilka Volvo, ktorá spúšťa výrobu pri Košiciach, má záväzok byť emisne neutrálna. Baterkáreň v Šuranoch bude zas potrebovať 300 gigawatthodín elektriny ročne, pričom batérie budú podľa európskych pravidiel musieť preukazovať, aká je ich emisná stopa.

Obrovský dopyt po zelenej energii potvrdil aj Alexander Matušek zo Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR. „Všetky automobilky na Slovensku zelené energie využívajú a chceme to aj od našich dodávateľov. Cena a kvalita už nestačí ako kritérium pre dodávateľa, environmentálna udržateľnosť je tretie kritérium. Ak to dodávateľ nespĺňa, dodávky nebude mať, pretože inak by sme my nesplnili naše ciele, ku ktorým sme sa zaviazali do roku 2050,“ priblížil. Vysvetlil tiež, že niektorým firmám nestačí ani bezemisná energia z jadra, ale chcú energiu z obnoviteľných zdrojov. „Pribúdajú podniky, pribúdajú automobilky, ale nepribúda zelená energia,“ dodal.

Priemysel síce vníma technologické limity OZE, tie však považujú v kombinácii s batériovými úložiskami za riešiteľné. Chýbajú však lepšie podmienky pre dlhodobé zmluvy na dodávku energií (takzvané PPA kontrakty). „Nastavenie PPA kontraktov je dnes také, že platíte poplatok za pripojenie do siete, za dodanie elektriny do siete, odberateľ zas zaplatí poplatok za odobratie zo siete a podobne, takže cena vychádza vysoká,“ uviedol Lasz. V zahraničí sú tiež podľa neho bežné štátne záruky.

Križanský poznamenal, že lepšie podmienky v PPA kontraktoch nie sú riešením samy osebe. Stále totiž platí, že OZE, ktoré by energiu cez takéto kontrakty poskytovali, je málo. Ján Lacko zo SAPI uviedol, že OZE čelia viacerým prekážkam, napríklad vysokým poplatkom za pripojenie a prístup do sústavy. Pri veterných elektrárňach je situácia špecifická, keďže sa nevedia pohnúť z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pričom Lacko si nemyslí, že je problém v legislatíve.

Priemysel tiež podľa jeho predstaviteľov potrebuje predvídateľnosť. Lasz ako príklad uviedol Integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý uvádza, že do roku 2030 bude mať Slovensko 750 megawattov inštalovanej kapacity veternej energie. „Nato príde politické vyhlásenie, že to nepotrebujeme a nebudeme to vôbec realizovať. Čo je napísané na papieri, to de facto neplatí a ani potom nemá veľký zmysel na takýchto papieroch vlastne spolupracovať,“ dodal.

Odlišný pohľad na požiadavky priemyselných zväzov má Klub 500, ktorý združuje veľké podniky s domácimi vlastníkmi. Podľa jeho výkonného riaditeľa Tibora Gregora slovenský priemysel nepotrebuje primárne viac zelenej energie, ale energiu dostupnú, spoľahlivú a cenovo konkurencieschopnú. Odmietanie bezemisnej jadrovej energie nadnárodnými spoločnosťami považuje Klub 500 za marketingové rozhodnutie, ktoré zvyšuje náklady a znižuje konkurencieschopnosť európskych podnikov v prospech Ázie či USA.