Bratislava 29. júla (TASR) - O kryptoaktívach už počulo 88,5 % Slovákov, praktickú skúsenosť s nimi má však len 13,4 %. Väčšina používateľov investuje do tejto oblasti sumy do 250 eur, pričom kryptoaktíva tvoria najviac desatinu ich investičného portfólia. Ich vnímanie sa zároveň posúva od špekulácie k alternatívnej investícii. Vyplýva to z aktuálneho, v poradí tretieho spotrebiteľského prieskumu o kryptoaktívach, o ktorom v stredu informovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS).

Prieskum realizovala pre NBS agentúra Focus v novembri 2025 na reprezentatívnej vzorke 1541 respondentov. Predchádzajúce dve sondáže sa uskutočnili v rokoch 2021 a 2023. Aktuálne kolo prieskumu bolo ovplyvnené dvomi kľúčovými faktormi, a to historicky prvou harmonizovanou európskou reguláciou (smernica MiCA) a rastúcim trhom, počas ktorého bitcoin dosiahol nové maximá. Európske pravidlá pre kryptoaktíva platia naplno vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ) od 1. júla 2026, na Slovensku sa však začali uplatňovať už od 30. decembra 2025.

„Skoro všetci respondenti už o kryptoaktívach počuli, v roku 2025 to bolo skoro 90 %, avšak málokto im rozumie. Pretože keď sme sa pýtali tých, čo počuli o kryptoaktívach, tak skoro polovica nemala žiadne vedomosti o kryptoaktívach, polovica mala základné vedomosti a sami sa ohodnotili na nejaké pokročilé vedomosti necelých 7 % respondentov,“ priblížil Daniel Ďuriač z oddelenia kryptoaktív a inovácií NBS.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že počet používateľov kryptoaktív na Slovensku síce mierne rastie, ale ich vlastníctvo stagnuje. Aktuálny podiel priamych vlastníkov je na úrovni 6,4 %, v porovnaní s takmer rovnakou hodnotou 6,5 % v roku 2023. Narástol však podiel ľudí, ktorí ich vlastnili v minulosti, a to z 5,9 % na 7 %. Celková praktická skúsenosť s kryptoaktívami v slovenskej populácii tak stúpla na historické maximum 13,4 %.

Mení sa aj podoba bežných používateľov kryptoaktív. „Kým v tých prvých prieskumoch to boli predovšetkým mladí vzdelaní muži, postupne sa nám profil krypto používateľa začína približovať bežnej slovenskej demografii. Narastá podiel žien, menej vzdelaných a starších ľudí,“ konštatoval Ďuriač.

Za hlavný dôvod, prečo si kúpili kryptoaktíva, označilo rovnako ako pred dvoma rokmi takmer 30 % respondentov, že si to chceli najmä vyskúšať. „Avšak čo sa nám zmenilo je, že pred dvoma rokmi bola ako druhý najčastejší dôvod uvádzaná špekulácia a momentálne už na druhom mieste máme investíciu. Teda krypto sa posúva od špekulácie k investícii,“ vyzdvihol Ďuriač. Čistá špekulácia ako dôvod nákupu klesla z 29,5 % na 21,8 %, investičný cieľ naopak vzrástol z 26,6 % na 28,1 %.

Za negatívny trend označil odborník využívanie kryptoaktív v rámci dlhodobého penzijného plánu, ktoré za dva roky narástlo zo 16,1 % na 20,9 % opýtaných a ako dôvod nákupu sa umiestnilo na štvrtom mieste. „Určite spotrebiteľom neodporúčame spoliehať sa na kryptoaktíva ako zabezpečenie na dôchodok, najmä keby to mal niekto ako jediný zdroj,“ zdôraznil.

Napriek posunu k investičným nákupom zostávajú kryptoaktíva podľa prieskumu pre väčšinu slovenských investorov iba doplnkovou zložkou ich portfólia. „Väčšina respondentov tam má investované relatívne nízke sumy do 1000 eur a krypto tvorí pre väčšinu respondentov iba do 10 % investičného portfólia,“ doplnil Ďuriač.

Ako varovný signál sa podľa NBS javí nárast nákupov na dlh, ktoré za dva roky vzrástli z 10,5 % na 13,7 %. Centrálna banka zároveň upozornila, že až 32,1 % používateľov už stratilo kryptoaktíva v dôsledku technologického alebo bezpečnostného incidentu, ako je hacknutie alebo strata prístupu k účtu, a takmer pätina má skúsenosť s podvodom.