Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Hoci sa až 66 % Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 29. apríla (TASR) - V roku 2026 využíva nástroje umelej inteligencie (AI) už 78 % populácie Slovenska, čo predstavuje takmer štvornásobný nárast v priebehu dvoch rokov. Štvrtina obyvateľstva (26 %) pracuje s AI denne a u študentov dosiahla miera penetrácie hranicu 100 %. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) AI 2026 - Postoje obyvateľstva k umelej inteligencii na Slovensku, ktorú realizoval IVO v spolupráci so spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture. Zber údajov uskutočnila agentúra Focus vo februári 2026 na vzorke 1003 respondentov.
Hoci sa až 66 % Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou. Objektívne testy ukázali kriticky nízku schopnosť identifikovať obsah vytvorený AI - správne ho určilo iba 21 % populácie.
Najsilnejšie vnímaným benefitom AI je úspora času a zvýšenie produktivity, s čím súhlasí 82 % používateľov. Až 73 % populácie považuje AI za užitočnú pri riešení komplexných a náročných problémov a 71 % ako zdroj inšpirácie a nápadov.
Až 77 % populácie sa obáva dehumanizácie vzťahov a predstavy, že ľudia začnú uprednostňovať kontakt s AI pred reálnymi ľuďmi. Tento strach je najsilnejší u seniorov (86 %). Výraznou hrozbou je tiež kognitívna atrofia - až 76 % Slovákov má strach zo „zakrpatenia“ vlastnej kreativity a kritického myslenia v dôsledku delegovania úloh na algoritmy umelej inteligencie. Ďalších 70 % respondentov pociťuje hrozbu cielenej manipulácie ľudskými emóciami.
Prieskum identifikoval paradox vnímania hrozieb na trhu práce. Zatiaľ čo 72 % populácie vníma AI ako systémovú hrozbu pre ľudskú prácu všeobecne, len 31 % spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov sa domnieva, že technológia nahradí konkrétne ich pracovnú pozíciu. Najviac ohrození sa cítia pracovníci v obchode a službách (34 %).
Alarmujúcim trendom je nekontrolované využívanie technológií vo firmách a inštitúciách. Spomedzi zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 % využíva verejné AI nástroje v „šedej zóne“ - buď v rozpore s oficiálnymi zákazmi zamestnávateľa (32 %) alebo preto, že firma nemá stanovené žiadne pravidlá (29 %).
Slovenská verejnosť rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl (73-percentný odpor), čo pramení z potreby chrániť prirodzený kognitívny vývoj detí. Podpora vzdelávania v oblasti AI narastá až pri strednom školstve (62-percentný súhlas). Na druhej strane, 60 % dospelých si uvedomuje, že učiť sa pracovať s AI je nevyhnutné pre ich vlastnú konkurencieschopnosť na trhu práce.
„Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie. Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti, ktorá funguje ako najúčinnejší nástroj na transformáciu iracionálneho strachu na racionálnu ostražitosť,“ dodal autor štúdie Marián Velšic.
Hoci sa až 66 % Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou. Objektívne testy ukázali kriticky nízku schopnosť identifikovať obsah vytvorený AI - správne ho určilo iba 21 % populácie.
Najsilnejšie vnímaným benefitom AI je úspora času a zvýšenie produktivity, s čím súhlasí 82 % používateľov. Až 73 % populácie považuje AI za užitočnú pri riešení komplexných a náročných problémov a 71 % ako zdroj inšpirácie a nápadov.
Až 77 % populácie sa obáva dehumanizácie vzťahov a predstavy, že ľudia začnú uprednostňovať kontakt s AI pred reálnymi ľuďmi. Tento strach je najsilnejší u seniorov (86 %). Výraznou hrozbou je tiež kognitívna atrofia - až 76 % Slovákov má strach zo „zakrpatenia“ vlastnej kreativity a kritického myslenia v dôsledku delegovania úloh na algoritmy umelej inteligencie. Ďalších 70 % respondentov pociťuje hrozbu cielenej manipulácie ľudskými emóciami.
Prieskum identifikoval paradox vnímania hrozieb na trhu práce. Zatiaľ čo 72 % populácie vníma AI ako systémovú hrozbu pre ľudskú prácu všeobecne, len 31 % spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov sa domnieva, že technológia nahradí konkrétne ich pracovnú pozíciu. Najviac ohrození sa cítia pracovníci v obchode a službách (34 %).
Alarmujúcim trendom je nekontrolované využívanie technológií vo firmách a inštitúciách. Spomedzi zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 % využíva verejné AI nástroje v „šedej zóne“ - buď v rozpore s oficiálnymi zákazmi zamestnávateľa (32 %) alebo preto, že firma nemá stanovené žiadne pravidlá (29 %).
Slovenská verejnosť rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl (73-percentný odpor), čo pramení z potreby chrániť prirodzený kognitívny vývoj detí. Podpora vzdelávania v oblasti AI narastá až pri strednom školstve (62-percentný súhlas). Na druhej strane, 60 % dospelých si uvedomuje, že učiť sa pracovať s AI je nevyhnutné pre ich vlastnú konkurencieschopnosť na trhu práce.
„Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie. Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti, ktorá funguje ako najúčinnejší nástroj na transformáciu iracionálneho strachu na racionálnu ostražitosť,“ dodal autor štúdie Marián Velšic.
