< sekcia Ekonomika

Prieskum: Zhoršenie situácie na trhu uvádza 75 % stavebných podnikov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Nízka výška štátnej pomoci a dlhý čas jej vyplatenia primäli väčšinu stavebných podnikov k tomu, že pri udržaní finančnej kondície podniku sa spoliehali predovšetkým na vlastné zdroje.

Bratislava 12. júla (TASR) - Až 75 % stavebných podnikov uviedlo zhoršenie situácie na trhu stavebných zákaziek. Problémom je predovšetkým stagnujúca verejná výstavba. Ukazuje to prieskum o dosahoch koronakrízy na firmy a podnikateľov pôsobiacich v stavebníctve, ktorý zrealizoval Inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica pre Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) na vzorke firiem a živnostníkov z tohto sektora.

"Je to práve stavebníctvo, ktoré svojím proticyklickým pôsobením môže v čase krízy ako jedno z mála odvetví pôsobiť v ekonomike stabilizačne, pričom platí, že verejné stavebné investície môžu zásadne pomôcť revitalizácii ekonomiky štátu aj regiónov," povedal prezident ZSPS Pavol Kováčik. Približne 71 % stavebných subjektov uviedlo, že počas koronakrízy za minulý rok zaznamenal ich podnik pokles tržieb za vlastné produkty/služby v porovnaní s rokom 2019.

V prípade viac ako polovice týchto subjektov sa prepad tržieb pohyboval na úrovni 21 % a viac. Ďalšia necelá tretina zúčastnených firiem uviedla medziročný pokles tržieb na úrovni 16 – 20 % a zvyšným 14 % subjektom poklesli vlani tržby oproti roku 2019 do 10 %.

V dôsledku koronakrízy muselo prepúšťať počas minulého roka 47 % stavebných spoločností. V prepúšťaní pokračovalo 27 % všetkých opýtaných aj počas prvého polroka 2021. Priemerná miera poklesu zamestnanosti predstavovala u všetkých firiem z radov zamestnávateľov takmer 25 %.

"Čím dlhšie pretrváva neistý pandemický vývoj, tým tvrdšie dosahy zažívajú stavebné firmy. Obstarávatelia aj koneční spotrebitelia menej investujú a odkladajú rozhodnutia o investíciách do renovácií alebo stavebných úprav," skonštatoval prezident SŽZ Stanislav Čižmárik. Negatívne vplyvy koronakrízy na stavebné firmy nedokázala zvrátiť štátom ponúkaná pomoc v podobe rôznych schém.

Subjekty, ktoré sa o pomoc uchádzali, a aj tie, ktoré sa o ňu rozhodli nakoniec nežiadať, uvádzali, že nedostupnosť štátnej pomoci spočívali v nesplniteľných podmienkach. Počas minulého roku sa uchádzalo o pomoc zo schém Prvá pomoc 33 % stavebných firiem, no na jar 2021 stúpol záujem o štátnu pomoc v rámci schémy zo strany stavebných podnikov na 52 %.

Na minimálnu účinnosť štátnej pomoci poukázali najmä podniky, ktoré niektorú zo štátnych podporných schém využili. Medzi žiadateľmi o štátnu pomoc boli pritom stavebné firmy, ktoré sa vplyvom pandémie nového koronavírusu ocitli v kríze. Podľa odpovedí viac ako polovice podnikov, ktoré využili aspoň jednu schému štátnej pomoci, mala doterajšia koronakríza na ich podnikanie tak negatívne dosahy, že ohrozili aj samotnú existenciu ich podniku. Tieto firmy preto hodnotili účinnosť štátnej pomoci negatívne: 95 % z nich považovalo poskytnutú štátnu pomoc za úplne nedostatočnú.

Nízka výška štátnej pomoci a dlhý čas jej vyplatenia primäli väčšinu stavebných podnikov k tomu, že pri udržaní finančnej kondície podniku počas koronakrízy sa spoliehali predovšetkým na vlastné zdroje. Do opatrení, ktorými by štát podľa názorov stavebných firiem participujúcich na prieskume dokázal najlepšie podporiť stavebný sektor pri zotavovaní sa z koronakrízy, patrili najmä opatrenia, z ktorých väčšina súvisela so stagnujúcou oblasťou verejnej výstavby. "Pandémia naplno odkryla dlhodobo neriešené problémy v stavebnom sektore. Časy krízy sú príležitosťou na realizáciu pragmatických a moderných systémových zmien, aj dôvodom pre uľahčenie prístupu k finančným zdrojom na predfinancovanie zákaziek," zdôraznil Čižmárik.