Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Kým v roku 2024 uvádzalo 3,8 % respondentov, že v aktuálnej situácii nedokážu fungovať bez dlhu, v minulom roku rovnaký výrok podporilo už 10 % opýtaných.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Na Slovensku pribúda ľudí, ktorí bez dlhu nedokážu fungovať. Zároveň rastie skupina domácností, ktoré svoje záväzky prestali platiť úplne a častejšie zvažujú osobný bankrot. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry MNForce pre Asociáciu slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Kým v roku 2024 uvádzalo 3,8 % respondentov, že v aktuálnej situácii nedokážu fungovať bez dlhu, v minulom roku rovnaký výrok podporilo už 10 % opýtaných. Zároveň narástol aj podiel ľudí, ktorí majú viacero dlhov a zvažujú osobný bankrot, a to z 1,9 % v roku 2024 na 3,2 % vlani.
„Z dát vidno, že pre časť domácností už dlh nie je výnimočné riešenie, ale bežná súčasť fungovania. To je signál, že časť rodinných rozpočtov je dlhodobo pod tlakom. Pri súčasných cenách, inflácii a neistote na trhu práce očakávame, že v roku 2026 môže počet takýchto domácností ešte narásť,“ avizoval prezident ASINS Martin Musil.
Podiel respondentov s hypotekárnym úverom zostal medzi rokmi 2024 a 2025 prakticky nezmenený, keď ich v oboch prieskumoch uvádzalo takmer 22 % opýtaných. Zreteľnejšia zmena sa prejavila v oblasti spotrebných úverov. V roku 2024 malo takýto úver na väčšie výdavky, ako sú auto či rekonštrukcia bývania, 24,5 % respondentov. V minulom roku ich podiel klesol na 15,4 %. Súčasne však medziročne mierne narástol podiel tých, ktorí priznali, že si berú úvery aj na bežné alebo nie nevyhnutné výdavky, a to zo 4 % na 5,3 %.
„Pokles klasických spotrebiteľských úverov môže súvisieť s vyššími úrokovými sadzbami a opatrnejším prístupom bánk aj klientov. Zároveň však vidíme, že časť domácností si požičiava aj na bežnú spotrebu či menej nevyhnutné výdavky. Pri dnešných sadzbách to výrazne zvyšuje dlhodobú záťaž na rodinné rozpočty,“ upozornil viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Pri spôsobe riešenia dlhov prieskum zachytil kombináciu pozitívnych aj rizikových trendov. V roku 2024 deklarovalo 73,1 % respondentov, že svoje úvery a záväzky spláca pravidelne a včas. V roku 2025 tento podiel stúpol na 80,8 %, čo podľa asociácie naznačuje posilnenie zodpovedného prístupu u väčšiny dlžníkov.
Zároveň však medziročne narástol aj podiel tých, ktorí momentálne neplatia svoje záväzky vôbec, a to z 3,9 % na 4,5 %. Podiel domácností, ktoré nie sú schopné platiť všetky záväzky riadne a včas a hradia len najnutnejšie, sa znížil z 10,6 % na 7,4 %. Časť dlžníkov sa tak zrejme presunula buď k pravidelnému plateniu, alebo naopak do kategórie úplného neplatenia.
Podobný posun bolo vidieť v prieskume aj v postojoch k splácaniu dlhov ako takých. Kým v roku 2024 bolo presvedčených 80,6 % opýtaných, že finančné záväzky treba za každých okolností platiť riadne a včas, v roku 2025 tento podiel klesol na 73 %.
„Dlhé obdobie vyšších cien a úrokových sadzieb sa odráža aj v tom, ako ľudia vnímajú platenie svojich dlhov. Väčšina si povinnosti naďalej plní, ale rastie skupina, ktorá to vníma ako čoraz ťažšie alebo úplne rezignuje,“ zhodnotil viceprezident ASINS Peter Dvornák.
Kým v roku 2024 uvádzalo 3,8 % respondentov, že v aktuálnej situácii nedokážu fungovať bez dlhu, v minulom roku rovnaký výrok podporilo už 10 % opýtaných. Zároveň narástol aj podiel ľudí, ktorí majú viacero dlhov a zvažujú osobný bankrot, a to z 1,9 % v roku 2024 na 3,2 % vlani.
„Z dát vidno, že pre časť domácností už dlh nie je výnimočné riešenie, ale bežná súčasť fungovania. To je signál, že časť rodinných rozpočtov je dlhodobo pod tlakom. Pri súčasných cenách, inflácii a neistote na trhu práce očakávame, že v roku 2026 môže počet takýchto domácností ešte narásť,“ avizoval prezident ASINS Martin Musil.
Podiel respondentov s hypotekárnym úverom zostal medzi rokmi 2024 a 2025 prakticky nezmenený, keď ich v oboch prieskumoch uvádzalo takmer 22 % opýtaných. Zreteľnejšia zmena sa prejavila v oblasti spotrebných úverov. V roku 2024 malo takýto úver na väčšie výdavky, ako sú auto či rekonštrukcia bývania, 24,5 % respondentov. V minulom roku ich podiel klesol na 15,4 %. Súčasne však medziročne mierne narástol podiel tých, ktorí priznali, že si berú úvery aj na bežné alebo nie nevyhnutné výdavky, a to zo 4 % na 5,3 %.
„Pokles klasických spotrebiteľských úverov môže súvisieť s vyššími úrokovými sadzbami a opatrnejším prístupom bánk aj klientov. Zároveň však vidíme, že časť domácností si požičiava aj na bežnú spotrebu či menej nevyhnutné výdavky. Pri dnešných sadzbách to výrazne zvyšuje dlhodobú záťaž na rodinné rozpočty,“ upozornil viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Pri spôsobe riešenia dlhov prieskum zachytil kombináciu pozitívnych aj rizikových trendov. V roku 2024 deklarovalo 73,1 % respondentov, že svoje úvery a záväzky spláca pravidelne a včas. V roku 2025 tento podiel stúpol na 80,8 %, čo podľa asociácie naznačuje posilnenie zodpovedného prístupu u väčšiny dlžníkov.
Zároveň však medziročne narástol aj podiel tých, ktorí momentálne neplatia svoje záväzky vôbec, a to z 3,9 % na 4,5 %. Podiel domácností, ktoré nie sú schopné platiť všetky záväzky riadne a včas a hradia len najnutnejšie, sa znížil z 10,6 % na 7,4 %. Časť dlžníkov sa tak zrejme presunula buď k pravidelnému plateniu, alebo naopak do kategórie úplného neplatenia.
Podobný posun bolo vidieť v prieskume aj v postojoch k splácaniu dlhov ako takých. Kým v roku 2024 bolo presvedčených 80,6 % opýtaných, že finančné záväzky treba za každých okolností platiť riadne a včas, v roku 2025 tento podiel klesol na 73 %.
„Dlhé obdobie vyšších cien a úrokových sadzieb sa odráža aj v tom, ako ľudia vnímajú platenie svojich dlhov. Väčšina si povinnosti naďalej plní, ale rastie skupina, ktorá to vníma ako čoraz ťažšie alebo úplne rezignuje,“ zhodnotil viceprezident ASINS Peter Dvornák.
