< sekcia Ekonomika

Prieskum: Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje, aj keď len mierne

Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %).

Bratislava 8. septembra (TASR) – Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. V indexe finančnej gramotnosti, ktorý metodicky pripravila spoločnosť v oblasti finančného sprostredkovania OVB a prieskumná agentúra 2Muse, dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. Prieskum realizovaný v polovici augusta 2020 zároveň ukázal, že Slováci sa snažia sporiť svojim deťom, avšak výrazne menej sporia na vlastný dôchodok.

Slováci si podľa výsledkov prieskumu v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Prieskum tiež ukázal, že na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla. Slováci z miest nad 100.000 obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší o 7 bodov, rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval 13 bodov. Muži pri rovnakom vzdelaní, veku a veľkosti sídla dosiahli v priemere o 5 bodov viac ako ženy.

Svoje výdavky pravidelne aspoň raz za mesiac sleduje 70 % Slovákov. Rovnaké percento opýtaných svoje výdavky plánuje. Vyše dve tretiny rodičov pravidelne svojmu dieťaťu sporí typicky sumu 25 eur mesačne. Finančne najmenej gramotní rodičia pritom odkladajú deťom rovnakú sumu ako tí najvzdelanejší.

Podľa prieskumu sa však len štyria z desiatich Slovákov zamýšľajú nad sporením na dôchodok. Približne štvrtina má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, ho pritom len polovica dokáže aj pravidelne dodržiavať. "Aj keď miera úspor v posledných rokoch stúpa, stále máme čo zlepšovať. Je dôležité vypestovať si 'sporiaci návyk' a vnímať ho pozitívne," zdôraznila riaditeľka marketingu a CRM OVB Allfinanz Slovensko Marta Kľocová.

Ľudia zároveň v prieskume priznali, že po zaplatení výdavkov im zostane mesačne typicky 200 eur. Z nich si však dokážu reálne odložiť len polovicu. Z tejto sumy len malá časť plynie do sporenia na dôchodok.

Pri otázke, akú sumu by potrebovali nasporiť na udržanie súčasnej životnej úrovne aj na dôchodku Slováci v priemere uviedli 81.000 eur. Z prieskumu vyplynulo, že veľká časť Slovákov nemá reálnu predstavu o tom, akú sumu bude potrebovať na prilepšenie v dôchodku. Ľudia s najnižšou úrovňou gramotnosti by sa uspokojili s úsporami len 11.500 eur. Pri priemernom počte 22 rokov na dôchodku, ktoré odhaduje rozpočtová rada, by človek s týmito úsporami získal len 43 eur mesačne v súčasných cenách, upozornila spoločnosť.

Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %). V dôvere k informáciám, ktoré získajú z týchto zdrojov, pritom podľa prieskumu v zásade nie je rozdiel.

Dve tretiny ľudí zároveň uviedli, že sa ich finančná situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila. O najvýraznejšom zhoršení hovoria ľudia s príjmom do 400 eur, kde o výraznom zhoršení hovorí 23 %. Približne desatine opýtaných sa situácia výrazne zhoršila v príjmovej kategórii nad 1500 eur, ako aj v kategórii 600 – 800 eur. Najmenej si finančne pohoršili rodiny s príjmom 1200 – 1500 eur, kde len 3 % opýtaných hovoria o výrazne horšej situácii a, naopak, 45 % priznáva, že sa im finančne darí lepšie ako pred rokom.