Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výrazne lepšie ako v porovnávaných krajinách sú na tom mladí na Slovensku podľa prieskumu v sporení. Štvrtina z nich si vie usporiť každý mesiac.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 21. júla (TASR) - Tretina mladých Slovákov žije u rodičov, najčastejšie preto, že si nevedia dovoliť bývať samostatne. Približne štyria z desiatich si spravujú finančné záležitosti výlučne sami, podobný podiel sa rozhoduje spolu s ostatnými členmi domácnosti. Štvrtina si dokáže každý mesiac niečo usporiť, podobný podiel pravidelne investuje.
Vyplýva to z prieskumu o živote a financiách mladých ľudí na Slovensku, v Maďarsku, Srbsku a Chorvátsku medzinárodnej bankovej divízie Intesa Sanpaolo, o ktorom v utorok informovali predstavitelia VÚB banky. Na Slovensku odpovedalo 523 respondentov od 18 do 34 rokov. Do tzv. generácie Z, ktorá približne zastrešuje túto vekovú skupinu, patrí v SR okolo 880.000 ľudí, teda takmer každý šiesty obyvateľ Slovenska.
„Mladí Slováci sa na pracovnom trhu len rozbiehajú a tak zarábajú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami najmenej. Zároveň však platí, že mladí, ktorí neštudujú, sú aj častejšie medzi nezamestnanými. Ich čistý majetok, teda rozdiel medzi celkovým majetkom, vrátane bývania a dlhmi, medzi rokmi 2021 a 2023 reálne poklesol pre vysokú infláciu o 16 percent,“ priblížil makroekonóm VÚB Michal Lehuta.
Výrazne lepšie ako v porovnávaných krajinách sú na tom mladí na Slovensku podľa prieskumu v sporení. Štvrtina z nich si vie usporiť každý mesiac. Naopak, pri správe financií si príliš neveria. Viac ako polovica (55 %) z opýtaných uviedla, že verí v naplnenie ich finančných cieľov, čo bolo najmenej spomedzi skúmaných krajín. Polovica tiež hovorí, že pociťuje finančný stres.
Pozitívne pre budúcnosť mladých je podľa analytikov to, že si začínajú uvedomovať silu dlhodobého investovania. Slováci v tejto vekovej skupine patria k najaktívnejším investorom v regióne, keď štvrtina z nich pravidelne investuje do akcií, ETF či podielových fondov. Stále však na bežných účtoch nechávajú priveľa peňazí, ktoré aj v roku 2026 pri inflácii blízko štyroch percent rýchlo strácajú hodnotu.
Pätina mladých podľa štatistík odchádza študovať do zahraničia a mnohí sa už do rodnej krajiny neplánujú natrvalo vrátiť. „Prieskum ukazuje, že mladých ľudí na Slovensku najviac netrápia abstraktné témy, ale veľmi praktické otázky - rastúce životné náklady, stav zdravotníctva a neistota spojená s ekonomickou situáciou a zamestnanosťou. Ak chceme, aby na Slovensku zostávali alebo sa po štúdiu v zahraničí vracali, nestačí ich presviedčať patriotizmom. Musíme vytvoriť krajinu, v ktorej sa dá dôstojne bývať, nájsť si kvalitnú prácu a s dôverou plánovať budúcnosť,“ zhodnotil Lehuta.
Odporúčania viacerých medzinárodných organizácií sa podľa neho dlhodobo opakujú. „Zlepšujme vzdelávanie, podporujme inovácie, modernizujme verejné inštitúcie a zvyšujme kvalitu bývania a verejných služieb. Práve to je najúčinnejšia politika proti odlevu mladých ľudí,“ doplnil analytik.
Vyplýva to z prieskumu o živote a financiách mladých ľudí na Slovensku, v Maďarsku, Srbsku a Chorvátsku medzinárodnej bankovej divízie Intesa Sanpaolo, o ktorom v utorok informovali predstavitelia VÚB banky. Na Slovensku odpovedalo 523 respondentov od 18 do 34 rokov. Do tzv. generácie Z, ktorá približne zastrešuje túto vekovú skupinu, patrí v SR okolo 880.000 ľudí, teda takmer každý šiesty obyvateľ Slovenska.
„Mladí Slováci sa na pracovnom trhu len rozbiehajú a tak zarábajú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami najmenej. Zároveň však platí, že mladí, ktorí neštudujú, sú aj častejšie medzi nezamestnanými. Ich čistý majetok, teda rozdiel medzi celkovým majetkom, vrátane bývania a dlhmi, medzi rokmi 2021 a 2023 reálne poklesol pre vysokú infláciu o 16 percent,“ priblížil makroekonóm VÚB Michal Lehuta.
Výrazne lepšie ako v porovnávaných krajinách sú na tom mladí na Slovensku podľa prieskumu v sporení. Štvrtina z nich si vie usporiť každý mesiac. Naopak, pri správe financií si príliš neveria. Viac ako polovica (55 %) z opýtaných uviedla, že verí v naplnenie ich finančných cieľov, čo bolo najmenej spomedzi skúmaných krajín. Polovica tiež hovorí, že pociťuje finančný stres.
Pozitívne pre budúcnosť mladých je podľa analytikov to, že si začínajú uvedomovať silu dlhodobého investovania. Slováci v tejto vekovej skupine patria k najaktívnejším investorom v regióne, keď štvrtina z nich pravidelne investuje do akcií, ETF či podielových fondov. Stále však na bežných účtoch nechávajú priveľa peňazí, ktoré aj v roku 2026 pri inflácii blízko štyroch percent rýchlo strácajú hodnotu.
Pätina mladých podľa štatistík odchádza študovať do zahraničia a mnohí sa už do rodnej krajiny neplánujú natrvalo vrátiť. „Prieskum ukazuje, že mladých ľudí na Slovensku najviac netrápia abstraktné témy, ale veľmi praktické otázky - rastúce životné náklady, stav zdravotníctva a neistota spojená s ekonomickou situáciou a zamestnanosťou. Ak chceme, aby na Slovensku zostávali alebo sa po štúdiu v zahraničí vracali, nestačí ich presviedčať patriotizmom. Musíme vytvoriť krajinu, v ktorej sa dá dôstojne bývať, nájsť si kvalitnú prácu a s dôverou plánovať budúcnosť,“ zhodnotil Lehuta.
Odporúčania viacerých medzinárodných organizácií sa podľa neho dlhodobo opakujú. „Zlepšujme vzdelávanie, podporujme inovácie, modernizujme verejné inštitúcie a zvyšujme kvalitu bývania a verejných služieb. Práve to je najúčinnejšia politika proti odlevu mladých ľudí,“ doplnil analytik.
