Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

Prieskum: Osobný mesačný príjem vlani klesol takmer tretine Slovákov

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Prieskum ukázal, že osobný mesačný príjem vlani poklesol najmä ľuďom z nízkopríjmových domácností. O celý alebo časť príjmu prišlo 42 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur.

Bratislava 1. marca (TASR) - Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri takmer tretina (29 %) opýtaných vo veku 18 až 60 rokov. Naopak, vyše pätina respondentov (22 %) dosiahla vlani vyšší príjem. V piatok o tom informovala mBank na základe prieskumu, ktorý pre ňu uskutočnila agentúra Focus.

Takmer polovica (49 %) opýtaných uviedla, že sa ich príjem vlani nezmenil. O menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu prišlo 13 %, o jeho väčšinu desať percent a o celý alebo takmer celý príjem vlani prišlo šesť percent opýtaných.

Prieskum tiež ukázal, že osobný mesačný príjem vlani poklesol najmä ľuďom z nízkopríjmových domácností. O celý alebo časť príjmu prišlo 42 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur a rovnaký počet respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom od 801 do 1100 eur.

"Náročná ekonomická situácia najťažšie vplýva práve na tie domácnosti, ktoré pociťovali finančné problémy aj v nedávnom období v čase krízy. Často ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem," uviedol sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik s tým, že tieto domácnosti sa potom často dostávajú do kolotoča ekonomických problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať.

Finančnú rezervu podľa prieskumu má v súčasnosti 69 % opýtaných vo veku 18 až 60 rokov. Vyše pätina, teda 22 %, respondentov má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a 18 % má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov.

Pre prípad núdze má rezervu vo výške štyroch až šiestich výplat usporených 11 % a 18 % respondentov má odložených viac ako šesť mesačných platov. Naopak finančnú rezervu nemá približne tretina (31 %) respondentov. Na nečakané situácie si neodkladajú skôr ľudia s nižším vzdelaním.

"Pozitívnou správou je, že percentuálny podiel Slovákov, ktorí v súčasnosti disponujú usporenými finančnými prostriedkami, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom neznížil, zostal na rovnakej úrovni a zvyšné ukazovatele majú pozitívne stúpajúcu tendenciu. Vytváranie rezervy pre prípad núdze je veľmi dôležité a to nielen v aktuálnom období," uzavrel generálny riaditeľ mBank Slovensko Robert Chrištof.