Quantcast
< sekcia Ekonomika

PRIESKUM: Slováci neobľubujú prenájmy, radšej bývajú vo vlastnom

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svítok

Aj keď vlani mierne stúpol počet ľudí bývajúcich v prenájme a túto formu bývania preferovalo 11 % Slovákov (oproti 10 % v roku 2014), stále je to zhruba trikrát menej, ako je európsky priemer.

Bratislava 11. októbra (TASR) - Slováci preferujú bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Aj keď vlani mierne stúpol počet ľudí bývajúcich v prenájme a túto formu bývania preferovalo 11 % Slovákov (oproti 10 % v roku 2014), stále je to zhruba trikrát menej, ako je európsky priemer.

Napríklad v susednej Českej republike býva v prenajatej nehnuteľnosti vyše pätina obyvateľov (22 %). V Rakúsku je tento podiel dokonca štvornásobne vyšší ako na Slovensku a v prenájme bývajú štyria z desiatich obyvateľov ( 44 %).Vyplýva to z aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat.

Oproti tomu, bývanie vo vlastnom preferuje až deväť z desiatich Slovákov (89 %) a oproti roku 2014 tento podiel nepatrne klesol (z 90 %). Európsky priemer je o niečo nižší, na úrovni 70 %.

"Dôvodom, prečo Slováci preferujú vlastníctvo nehnuteľnosti, môže byť postoj k investovaniu a spôsobu uchovávania bohatstva, ako aj historické príčiny. Môžeme však očakávať, že aj tieto čísla sa budú pravdepodobne časom meniť a budeme kopírovať západoeurópske trendy. Otázkou je, akým rýchlym tempom to bude," vysvetľuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Viac ako tri štvrtiny Slovákov (78 %) bývajú vo vlastnom bez toho, aby v súčasnosti splácali nejaký bankový úver. Je to podstatne viac, ako je európsky priemer. Vlastné bývanie bez tohto typu finančného záväzku si môže dovoliť menej ako polovica Európanov. Na opačnej strane rebríčka ako Slovensko sa nachádza Švédsko a Holandsko, kde býva bez úveru na bývanie len niečo viac ako 7 % majiteľov nehnuteľností.

"Nie je zriedkavosťou, že aj v iných krajinách východnej Európy je vlastníctvo domu či bytu jedným z hlavných spôsobom investovania a uchovávania hodnôt. Aj toto sa však bude zrejme v budúcnosti meniť. Dnes si ľudia bežne berú úver na riešenie bytovej otázky a zároveň sa aj častejšie sa sťahujú. Na rozvoj tiež v budúcnosti čakajú rôzne formy nájomného bývania," dodáva Gábriš.

Hypotéku alebo iný úver na bývanie v súčasnosti spláca 11 % Slovákov, čo je zhruba polovica z európskeho priemeru.

Podľa údajov ČSOB najvyššiu priemernú sumu hypotéky eviduje banka v Bratislavskom kraji, a to 79.643 eur. Nasleduje Košický kraj s priemernou výškou 56.572 eur. Tento vývoj je v súlade s priemernými cenami nehnuteľností, keďže tie sú najvyššie práve v Bratislavskom a Košickom kraji. Naopak, najnižšiu priemernú výšku hypotéky eviduje ČSOB v Banskobystrickom kraji, a to 48.517 eur.

Na prelome roka dosiahla priemerná mzda na Slovensku 902 eur a cena nehnuteľností 1279 eur za jeden štvorcový meter (podľa dát NBS). Z priemerného platu si tak mohol Slovák zabezpečiť 0,71 štvorcového metra nehnuteľnosti. Z porovnania regiónov vyplýva, že z priemerného zárobku si kúpi najmenšiu plochu nehnuteľnosti obyvateľ Bratislavského kraja, a to 0,65 štvorcového metra. Naopak, najväčšiu plochu si kúpi obyvateľ Nitrianskeho kraja, a to 1,24 štvorcového metra.

Podľa Gábriša na regionálne rozdiely vplýva najmä kúpyschopnosť obyvateľstva s následným vplyvom na ceny nehnuteľností. Regióny, v ktorých je viac práce, sú spravidla aj drahšie na bývanie. Najvýraznejší rozdiel vidno už tradične na dátach za Bratislavský kraj.