Bratislava 26. marca (TASR) - Slováci sú na svoj domov mimoriadne fixovaní a stabilné bývanie má takmer každá slovenská rodina. Hoci skoro každá rodina uviedla, že má stabilné a isté bývanie, stále existujú zraniteľné skupiny. Napríklad 11 % patchworkových rodín, ktoré majú deti z predchádzajúceho vzťahu, na Slovensku takéto pevné zázemie nemá. Ukázal to prieskum rodín finančného domu Uniqa, ktorý odhalil, ako sa vzťah Slovákov k bývaniu líši medzi generáciami a akú rolu v tom zohrávajú vzťahy v rodine.

Staršie generácie si podľa prieskumu bývanie častejšie spájajú so stabilitou a rodinnou históriou, zatiaľ čo mladší ľudia k nemu pristupujú praktickejšie a nemajú problém so sťahovaním. Mladšia generácia pristupuje k veci pragmatickejšie. Nehovorí ani tak o domove, skôr o bývaní, a nehnuteľnosť vníma ako funkčný nástroj a do značnej miery cez optiku peňazí.

„Na dátach je dobre vidieť, že domov je viazaný na životnú situáciu. S rodinou jednoducho rastie potreba istoty, dostupnosti a dlhodobého zázemia,“ komentovala výsledky prieskumu finančná riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva Uniqa Lucie Urválková.

Tým, ktorí si môžu dovoliť vlastnú nehnuteľnosť, slúži ako investícia alebo praktický spôsob, ako ušetriť na nájme. Tí, ktorí bývajú v prenájme, sú zvyknutí meniť adresu podľa toho, čo im ich finančná situácia umožní. Najotvorenejší voči sťahovaniu sú ľudia z väčších miest, 47 % z nich by so sťahovaním nemala problém.

S príchodom detí a pribúdaním vzťahov v rodine sa ochota sťahovať výrazne mení. Z bývania sa zrazu stáva domov - miesto so stabilným zázemím, bezpečné hniezdo na výchovu potomkov. Presťahovanie je najťažšie pre viacgeneračné rodiny (71 %) a patchoworkové rodiny (68 %), kde bydlisko bez zmien súvisí zrejme aj so striedavou starostlivosťou o deti.