Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Prieskum naznačil, že medzi ľuďmi s nadpriemerným príjmom patrí do stabilnej skupiny odolných 23 %, čo je len mierne viac než celoslovenský priemer.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 2. marca (TASR) - Výška príjmu nie je na Slovensku spoľahlivým ukazovateľom finančnej odolnosti. Aj ľudia s nadpriemerným platom môžu byť finančne zraniteľní, ak nemajú vytvorené rezervy a správne návyky. Vyplýva to z prieskumu European Consumer Payment Report 2025 (ECPR) spoločnosti Intrum na základe dát Indexu finančného hospodárenia (IFH).
Priemerné skóre IFH na Slovensku dosiahlo 82,60 bodu zo 100, čo je podľa Intrumu tesne pod priemerom EÚ. Index rozdelil populáciu do troch skupín - zraniteľní tvoria 20 %, zvládajúci 60 % a odolní 20 %. Zraniteľní majú problém plniť záväzky a chýbajú im rezervy, najväčšia skupina zvládajúcich bežné výdavky pokrýva, no má len obmedzenú odolnosť voči nečakaným situáciám.
„Náš nový index búra mýtus, že finančné problémy sa týkajú len nízkopríjmových skupín. Výsledky ukazujú, že aj človek s nadpriemerným platom môže byť finančne zraniteľný, ak mu chýbajú správne návyky,“ uviedol výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil. Intrum zároveň hovorí o fenoméne „disciplíny bez pohody“, keď väčšina ľudí síce platí záväzky načas, no často na úkor komfortu, psychickej pohody a bez vytvorenia dostatočnej finančnej rezervy.
Prieskum naznačil, že medzi ľuďmi s nadpriemerným príjmom patrí do stabilnej skupiny odolných 23 %, čo je len mierne viac než celoslovenský priemer. Naopak, v skupine ľudí s priemerným platom zaradili do kategórie zraniteľných 22 % respondentov. Rozdiely sa podľa Intrumu ukazujú aj v návykoch - pravidelné odkladanie peňazí uviedlo 56 % odolných, v skupine zraniteľných 44 %.
Najnižšie skóre finančnej pohody podľa Intrumu dosiahla generácia X, hoci je často na vrchole kariéry. Jej priemerné skóre IFH bolo 79,15 bodu, kým generácia Z dosiahla 79,65 bodu a boomeri 86,35 bodu. Intrum to spája s fenoménom „sendvičovej generácie“, keď ľudia v strednom veku financujú deti, pomáhajú rodičom a zároveň splácajú hypotéky. Podľa prieskumu si až 38 % ľudí z generácie X nemôže dovoliť dovolenku a zážitky, u mileniálov to bolo 24 %. „Problémom generácie X nie je príjem, ale enormné výdavky a rast životných nákladov,“ dodal Musil.
Priemerné skóre IFH na Slovensku dosiahlo 82,60 bodu zo 100, čo je podľa Intrumu tesne pod priemerom EÚ. Index rozdelil populáciu do troch skupín - zraniteľní tvoria 20 %, zvládajúci 60 % a odolní 20 %. Zraniteľní majú problém plniť záväzky a chýbajú im rezervy, najväčšia skupina zvládajúcich bežné výdavky pokrýva, no má len obmedzenú odolnosť voči nečakaným situáciám.
„Náš nový index búra mýtus, že finančné problémy sa týkajú len nízkopríjmových skupín. Výsledky ukazujú, že aj človek s nadpriemerným platom môže byť finančne zraniteľný, ak mu chýbajú správne návyky,“ uviedol výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil. Intrum zároveň hovorí o fenoméne „disciplíny bez pohody“, keď väčšina ľudí síce platí záväzky načas, no často na úkor komfortu, psychickej pohody a bez vytvorenia dostatočnej finančnej rezervy.
Prieskum naznačil, že medzi ľuďmi s nadpriemerným príjmom patrí do stabilnej skupiny odolných 23 %, čo je len mierne viac než celoslovenský priemer. Naopak, v skupine ľudí s priemerným platom zaradili do kategórie zraniteľných 22 % respondentov. Rozdiely sa podľa Intrumu ukazujú aj v návykoch - pravidelné odkladanie peňazí uviedlo 56 % odolných, v skupine zraniteľných 44 %.
Najnižšie skóre finančnej pohody podľa Intrumu dosiahla generácia X, hoci je často na vrchole kariéry. Jej priemerné skóre IFH bolo 79,15 bodu, kým generácia Z dosiahla 79,65 bodu a boomeri 86,35 bodu. Intrum to spája s fenoménom „sendvičovej generácie“, keď ľudia v strednom veku financujú deti, pomáhajú rodičom a zároveň splácajú hypotéky. Podľa prieskumu si až 38 % ľudí z generácie X nemôže dovoliť dovolenku a zážitky, u mileniálov to bolo 24 %. „Problémom generácie X nie je príjem, ale enormné výdavky a rast životných nákladov,“ dodal Musil.
