Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Eurostat 14. septembra informoval, že v roku 2025 výkon železničnej nákladnej dopravy v krajinách EÚ klesol o 1,8 percenta. Ide už o štvrtý rok poklesu po sebe.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Účastníkov cestnej premávky na Slovensku najviac obmedzuje alebo znepokojuje zlý technický stav ciest a mostov (57 percent) v krajine. Ako druhý negatívny faktor označili vysoký počet kamiónov a ich predbiehanie (20 percent). Vyplýva to z letného reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Asociáciu železničných dopravcov Slovenska (AROS) na vzorke 1022 respondentov starších ako 18 rokov. Časté zdržanie v dopravných zápchach vníma ako problém 16 percent účastníkov prieskumu. Naopak, v cestnej premávke necíti žiaden pocit obmedzenia len sedem percent respondentov.
Zmena európskych pravidiel pre rozmery a hmotnosti nákladných vozidiel má umožniť aj prevádzku dlhších a ťažších kamiónových súprav. Megakamióny by mohli dosahovať dĺžku až 25,25 metra (v súčasnosti maximálne 18,85 metra) a hmotnosť 44 ton (aktuálne 40 ton). Prieskum ukázal, že 49 percent Slovákov je jednoznačne proti takejto zmene najmä pre pokles bezpečnosti a nepripravenosť ciest na takúto záťaž. Ďalších 33 percent ľudí je skôr proti megakamiónom a preferuje hľadanie iných spôsobov prepravy tovaru ako zväčšovaním kamiónových súprav. Naopak, desať percent respondentov túto myšlienku podporuje, ak prinesie zlacnenie prepravy a tovarov v obchodoch.
„Výsledky potvrdzujú to, na čo ako železniční dopravcovia upozorňujeme dlhodobo. Slovenská cestná sieť ani mosty nie sú pripravené na ešte väčšiu záťaž, akú by priniesli 25-metrové megakamióny,“ upozornil prezident AROS Matej Franc. Ako podotkol, namiesto úsilia o reálny presun tovarov na koľaje takáto legislatíva umelo zvýhodňuje cestnú dopravu. „Ľudia na Slovensku si veľmi dobre uvedomujú bezpečnostné aj infraštruktúrne riziká a jasne dávajú najavo, že riešenie vidia v iných formách prepravy, nie v rozširovaní rozmerov kamiónov,“ poznamenal.
Slovensko sa v júni 2026 spolu s ďalšími ôsmimi krajinami Európskej únie oficiálne obrátilo na Brusel s výzvou na masívne investície do železničnej infraštruktúry s cieľom odľahčiť preťažené cesty. Takýto postup slovenskej vlády v koordinácii s ďalšími krajinami podľa prieskumu plne podporuje 57 percent opýtaných. Ďalších 31 percent si myslí, že tlak na Brusel je správny, ale Slovensko by nemalo čakať na iných a malo by konať samostatne. Len štyri percentá opýtaných si myslia, že zvýhodňovanie železničnej dopravy na úkor cestnej nie je dobré riešenie.
„Matematika v nákladnej doprave nepustí - jeden nákladný vlak dokáže nahradiť približne 50 kamiónov. Ak chceme skutočne odľahčiť preťažené cesty a ochrániť zničené mosty, musíme zo železnice spraviť technologicky vyspelú a atraktívnu alternatívu,“ dodal Franc.
Eurostat 14. septembra informoval, že v roku 2025 výkon železničnej nákladnej dopravy v krajinách EÚ klesol o 1,8 percenta. Ide už o štvrtý rok poklesu po sebe. V porovnaní s rokom 2024 výkon železničnej nákladnej dopravy klesol v 16 krajinách Únie. Slovensko vlani evidovalo päťpercentný pokles.
Zmena európskych pravidiel pre rozmery a hmotnosti nákladných vozidiel má umožniť aj prevádzku dlhších a ťažších kamiónových súprav. Megakamióny by mohli dosahovať dĺžku až 25,25 metra (v súčasnosti maximálne 18,85 metra) a hmotnosť 44 ton (aktuálne 40 ton). Prieskum ukázal, že 49 percent Slovákov je jednoznačne proti takejto zmene najmä pre pokles bezpečnosti a nepripravenosť ciest na takúto záťaž. Ďalších 33 percent ľudí je skôr proti megakamiónom a preferuje hľadanie iných spôsobov prepravy tovaru ako zväčšovaním kamiónových súprav. Naopak, desať percent respondentov túto myšlienku podporuje, ak prinesie zlacnenie prepravy a tovarov v obchodoch.
„Výsledky potvrdzujú to, na čo ako železniční dopravcovia upozorňujeme dlhodobo. Slovenská cestná sieť ani mosty nie sú pripravené na ešte väčšiu záťaž, akú by priniesli 25-metrové megakamióny,“ upozornil prezident AROS Matej Franc. Ako podotkol, namiesto úsilia o reálny presun tovarov na koľaje takáto legislatíva umelo zvýhodňuje cestnú dopravu. „Ľudia na Slovensku si veľmi dobre uvedomujú bezpečnostné aj infraštruktúrne riziká a jasne dávajú najavo, že riešenie vidia v iných formách prepravy, nie v rozširovaní rozmerov kamiónov,“ poznamenal.
Slovensko sa v júni 2026 spolu s ďalšími ôsmimi krajinami Európskej únie oficiálne obrátilo na Brusel s výzvou na masívne investície do železničnej infraštruktúry s cieľom odľahčiť preťažené cesty. Takýto postup slovenskej vlády v koordinácii s ďalšími krajinami podľa prieskumu plne podporuje 57 percent opýtaných. Ďalších 31 percent si myslí, že tlak na Brusel je správny, ale Slovensko by nemalo čakať na iných a malo by konať samostatne. Len štyri percentá opýtaných si myslia, že zvýhodňovanie železničnej dopravy na úkor cestnej nie je dobré riešenie.
„Matematika v nákladnej doprave nepustí - jeden nákladný vlak dokáže nahradiť približne 50 kamiónov. Ak chceme skutočne odľahčiť preťažené cesty a ochrániť zničené mosty, musíme zo železnice spraviť technologicky vyspelú a atraktívnu alternatívu,“ dodal Franc.
Eurostat 14. septembra informoval, že v roku 2025 výkon železničnej nákladnej dopravy v krajinách EÚ klesol o 1,8 percenta. Ide už o štvrtý rok poklesu po sebe. V porovnaní s rokom 2024 výkon železničnej nákladnej dopravy klesol v 16 krajinách Únie. Slovensko vlani evidovalo päťpercentný pokles.
