Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Prieskum tiež ukázal, že medzi žiakmi základných škôl vedie hotovosť.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. apríla (TASR) - Väčšina detí základných škôl dostáva vreckové, jeho nepravidelnosť im však bráni v budovaní stabilných finančných návykov. Najčastejšie ide o sumu od 11 do 50 eur, pričom väčšinou má hotovostnú formu. Vyplýva to z dát prieskumu, ktorý bol súčasťou Ekonomickej olympiády realizovanej inštitútom INESS a investičnou platformou Finax medzi viac ako 8000 žiakmi druhého stupňa základných škôl v novembri minulého roka.
Prieskum ukázal, že vreckovým disponuje 82 % opýtaných žiakov, avšak až polovica z nich ho dostáva nepravidelne. „Práve pravidelnosť je pritom kľúčovým pilierom finančného vzdelávania - učí deti pracovať s fixným rozpočtom, plánovať výdavky a zodpovedne hospodáriť so zverenými prostriedkami,“ vysvetlila šéfka PR vo Finaxe Linda Gáliková.
Absencia systému pri vreckovom sa podľa nej priamo podpisuje pod slabé sporiteľské návyky mládeže. Iba 27 % žiakov sporí pravidelne, zatiaľ čo až 63 % si odkladá peniaze len príležitostne, napríklad pri sviatkoch alebo ako dar. Pritom práve v školskom veku je ideálna príležitosť na vybudovanie návyku, ktorý si deti neskôr prenášajú do dospelosti, konštatovala Gáliková.
„Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami,“ zdôraznila.
Takmer polovica žiakov (45 %) disponuje podľa prieskumu mesačným vreckovým v rozmedzí 11 až 50 eur. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré dostávajú do 10 eur. Vyššie sumy sú v tejto vekovej kategórii skôr výnimkou. Vreckové od 50 do 100 eur uviedlo 7 % opýtaných a sumu nad 100 eur dostávajú menej ako 2 % žiakov. Takmer každý piaty žiak nedostáva od rodičov žiadne vreckové.
Prieskum tiež ukázal, že medzi žiakmi základných škôl vedie hotovosť. Takmer polovica z nich platí výlučne v tejto forme a približne štvrtina ju využíva čiastočne. Naopak, výhradne digitálne formy platenia ako karta, mobil alebo hodinky využíva len 5 % žiakov.
Podľa Gálikovej je tento trend pre mladšie deti prirodzený aj prospešný. „Fyzická prítomnosť bankoviek a mincí pomáha menším žiakom lepšie pochopiť hodnotu peňazí a ich ubúdanie pri platení. Odporúčaným postupom je preto začať s hotovosťou a na bezhotovostné platby prechádzať postupne, ruka v ruke s rastúcim vekom a nadobudnutými skúsenosťami dieťaťa,“ doplnila.
Prieskum ukázal, že vreckovým disponuje 82 % opýtaných žiakov, avšak až polovica z nich ho dostáva nepravidelne. „Práve pravidelnosť je pritom kľúčovým pilierom finančného vzdelávania - učí deti pracovať s fixným rozpočtom, plánovať výdavky a zodpovedne hospodáriť so zverenými prostriedkami,“ vysvetlila šéfka PR vo Finaxe Linda Gáliková.
Absencia systému pri vreckovom sa podľa nej priamo podpisuje pod slabé sporiteľské návyky mládeže. Iba 27 % žiakov sporí pravidelne, zatiaľ čo až 63 % si odkladá peniaze len príležitostne, napríklad pri sviatkoch alebo ako dar. Pritom práve v školskom veku je ideálna príležitosť na vybudovanie návyku, ktorý si deti neskôr prenášajú do dospelosti, konštatovala Gáliková.
„Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami,“ zdôraznila.
Takmer polovica žiakov (45 %) disponuje podľa prieskumu mesačným vreckovým v rozmedzí 11 až 50 eur. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré dostávajú do 10 eur. Vyššie sumy sú v tejto vekovej kategórii skôr výnimkou. Vreckové od 50 do 100 eur uviedlo 7 % opýtaných a sumu nad 100 eur dostávajú menej ako 2 % žiakov. Takmer každý piaty žiak nedostáva od rodičov žiadne vreckové.
Prieskum tiež ukázal, že medzi žiakmi základných škôl vedie hotovosť. Takmer polovica z nich platí výlučne v tejto forme a približne štvrtina ju využíva čiastočne. Naopak, výhradne digitálne formy platenia ako karta, mobil alebo hodinky využíva len 5 % žiakov.
Podľa Gálikovej je tento trend pre mladšie deti prirodzený aj prospešný. „Fyzická prítomnosť bankoviek a mincí pomáha menším žiakom lepšie pochopiť hodnotu peňazí a ich ubúdanie pri platení. Odporúčaným postupom je preto začať s hotovosťou a na bezhotovostné platby prechádzať postupne, ruka v ruke s rastúcim vekom a nadobudnutými skúsenosťami dieťaťa,“ doplnila.
