Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Približne sedem z desiatich respondentov, ktorí svoje vzdelanie nepovažujú za dostatočné na zvládnutie každodenných finančných záležitostí uvádza, že sú na tom finančne horšie než pred rokom.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - U spotrebiteľov s vyššou úrovňou finančného vzdelania je výrazne nižšia pravdepodobnosť, že nebudú splácať svoje účty v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorí uvádzajú, že získali slabé finančné vzdelanie. Informovala o tom skupina Intrum na základe prieskumu platobného správania spotrebiteľov v Európe, Európskeho spotrebiteľského platobného reportu, ktorého sa zúčastnilo 24.011 Európanov z 24 európskych krajín, z toho 1000 Slovákov.
Približne sedem z desiatich respondentov, ktorí svoje vzdelanie nepovažujú za dostatočné na zvládnutie každodenných finančných záležitostí uvádza, že sú na tom finančne horšie než pred rokom. Naopak, 48 % respondentov ich vzdelanie vo finančných témach dodalo viac istoty. V SR 82 % respondentov, ktorí rozumejú len finančným základom, no nechápu súčasné výzvy, potvrdilo zhoršenie svojej situácie.
Vysoká inflácia a rast životných nákladov spustili podľa Intrumu vlnu úzkosti. Stres, ktorému sú ľudia takto vystavení, má dosah obzvlášť na spotrebiteľov so slabšou finančnou gramotnosťou, a to aj pri pohľade na budúcnosť.
Celkovo 23 % Slovákov a Európanov sa podľa prieskumu domnieva, že vysoká inflácia sa neskončí. V nasledujúcich 12 mesiacoch 42 % slovenských respondentov a dokopy 46 % obyvateľov Európy očakáva, že nebude mať dosť peňazí na energie. Zo Slovákov tvrdí 59 % a z Európanov 65 %, že keď sa tento rok začal znižovať vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku, boli optimistickí pokiaľ ide o budúcnosť, no optimizmus sa vytratil v dôsledku hospodárskej a geopolitickej neistoty v Európe.
Zároveň sa častejšie respondenti z prieskumu obávajú vysokých úrokových sadzieb, a to bez toho, aby chápali, ako by ich mohli ovplyvniť. Tvrdí to 73 % dopytovaných na Slovensku, v Európe je to 59 %.
Aktívne sa snaží rozšíriť svoje znalosti o osobných financiách 61 % spotrebiteľov v SR a 53 % Európanov. Porozumenie respondentov kľúčovým finančným pojmom sa podľa prieskumu od minulého roka zvýšilo.
V snahe získať kontrolu nad svojimi financiami si spotrebitelia v týchto dňoch čoraz viac osvojujú pozitívne správanie. V porovnaní s minulým rokom si častejšie stanovujú ciele výdavkov a úspor, čítajú zmluvné podmienky a odkladajú si peniaze.
Približne sedem z desiatich respondentov, ktorí svoje vzdelanie nepovažujú za dostatočné na zvládnutie každodenných finančných záležitostí uvádza, že sú na tom finančne horšie než pred rokom. Naopak, 48 % respondentov ich vzdelanie vo finančných témach dodalo viac istoty. V SR 82 % respondentov, ktorí rozumejú len finančným základom, no nechápu súčasné výzvy, potvrdilo zhoršenie svojej situácie.
Vysoká inflácia a rast životných nákladov spustili podľa Intrumu vlnu úzkosti. Stres, ktorému sú ľudia takto vystavení, má dosah obzvlášť na spotrebiteľov so slabšou finančnou gramotnosťou, a to aj pri pohľade na budúcnosť.
Celkovo 23 % Slovákov a Európanov sa podľa prieskumu domnieva, že vysoká inflácia sa neskončí. V nasledujúcich 12 mesiacoch 42 % slovenských respondentov a dokopy 46 % obyvateľov Európy očakáva, že nebude mať dosť peňazí na energie. Zo Slovákov tvrdí 59 % a z Európanov 65 %, že keď sa tento rok začal znižovať vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku, boli optimistickí pokiaľ ide o budúcnosť, no optimizmus sa vytratil v dôsledku hospodárskej a geopolitickej neistoty v Európe.
Zároveň sa častejšie respondenti z prieskumu obávajú vysokých úrokových sadzieb, a to bez toho, aby chápali, ako by ich mohli ovplyvniť. Tvrdí to 73 % dopytovaných na Slovensku, v Európe je to 59 %.
Aktívne sa snaží rozšíriť svoje znalosti o osobných financiách 61 % spotrebiteľov v SR a 53 % Európanov. Porozumenie respondentov kľúčovým finančným pojmom sa podľa prieskumu od minulého roka zvýšilo.
V snahe získať kontrolu nad svojimi financiami si spotrebitelia v týchto dňoch čoraz viac osvojujú pozitívne správanie. V porovnaní s minulým rokom si častejšie stanovujú ciele výdavkov a úspor, čítajú zmluvné podmienky a odkladajú si peniaze.
