Bratislava 29. júla (TASR) - Postupné zlepšovanie finančného zdravia slovenských domácností z predchádzajúcich dvoch kvartálov sa zastavilo. Vyplýva to z najnovších výsledkov indexu webu oPeniazoch.sk za 2. štvrťrok 2026, ktorý vypracovala výskumná agentúra ResSOLUTION Group. Súhrnný ukazovateľ v porovnaní s prvým kvartálom klesol o 0,42 na 51,01 bodu, medziročne je nižší o 0,88 bodu.

„Po zimnom a jarnom oživení sa ukazuje, že zvýšené životné náklady a dopady konsolidácie sa začínajú reálne prejavovať v rodinných rozpočtoch. Slováci už nepociťujú len obavy z budúcnosti, ale vidia reálny úbytok peňazí v peňaženkách po zaplatení bežných účtov a nákupov. Najviac to pociťujú ľudia v produktívnom veku a ženy,“ zhodnotil výsledky manažér webu Michal Pobeha.

Najvýraznejší medzikvartálny pokles zo všetkých troch komponentov barometra zaznamenal v druhom štvrťroku Index ekonomického zdravia, ktorý meria objektívny stav osobných financií slovenských domácností. Jeho hodnota klesla o 0,95 na 61,53 bodu.

Zhoršenie situácie sa najvýraznejšie prejavilo u najmladšej generácie vo veku 18 až 24 rokov. Výrazný pokles financií však zasiahol aj ľudí v preddôchodkovom veku od 55 do 64 rokov, či skupinu vo veku 45 až 54 rokov. Horšie čísla mali aj obyvatelia veľkých miest a východného Slovenska. Jedinou vekovou kategóriou, ktorá dokázala svoje ekonomické zdravie medzikvartálne posilniť, boli mladí dospelí od 25 do 34 rokov.

„Index ekonomického zdravia poklesol, čo naznačuje mierne zhoršenie objektívnej ekonomickej situácie. Najväčší podiel na tom má zvýšenie výdavkov na bývanie, domácnosť a splátky dlhov v pomere k osobnému príjmu,“ priblížila Lucie Vlčková z ResSOLUTION Group.

Mierne v druhom kvartáli klesol aj Index ekonomickej atmosféry, ktorý hodnotí subjektívny pocit Slovákov ohľadom ich finančnej situácie. Jeho hodnota sa znížila o 0,39 na 47,27 bodu. Slováci sa tak cítia o niečo chudobnejší a ich vnímanie vlastnej finančnej pohody naďalej výrazne zaostáva za objektívnymi číslami.

Prepad subjektívnej atmosféry najtvrdšie zasiahol najmladších respondentov vo veku 18 až 24 rokov. Ešte hlbšie do pesimizmu sa prepadla veková skupina 45 až 54 rokov, ktorej index klesol na najnižšiu úroveň spomedzi všetkých. Kým u mužov sa atmosféra o niečo zlepšila, u žien naopak klesla. Posun k lepšiemu pocitu zaznamenali seniori nad 65 rokov.

„Slováci tak hodnotia svoju ekonomickú situáciu o niečo horšie než v predchádzajúcom období. Za týmto vývojom stojí predovšetkým mierny pokles spokojnosti s osobným príjmom,“ vysvetlila Vlčková.

Index ekonomického optimizmu, ktorý meria výhľad a očakávania slovenských domácností do budúcnosti, ako jediný zo všetkých troch ukazovateľov zaznamenal v druhom štvrťroku nárast o 0,11 na 44,24 bodu. Napriek tomu však naďalej zostáva najslabším článkom celého barometra a v medziročnom porovnaní vykázal najvýraznejší pokles o 1,10 bodu.

Nárast optimizmu zaznamenali mladí dospelí vo veku 25 až 34 rokov, ako aj seniori nad 65 rokov. Vyššie očakávania ukázali aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním či obyvatelia stredného a východného Slovenska. Na opačnom konci sa ocitla veková kategória 45 až 54 rokov, ale aj najmladšie ročníky od 18 do 24 rokov, kde optimizmus klesol.

„Index ekonomického optimizmu sa prakticky nezmenil. Napriek tomu, že mierne vzrástli obavy z neschopnosti splácať dlhy, zmeny v ostatných zložkách indexu tento vývoj vykompenzovali,“ doplnila Vlčková.