Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pri mladších deťoch je práve hotovosť užitočnou súčasťou finančného vzdelávania.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) - Napriek tomu, že vreckové dostáva až osem z desiatich školákov, pravidelne si odkladá peniaze len 27 % žiakov základných škôl (ZŠ). Ďalších 63 % si peniaze odkladá len príležitostne, napríklad z darov alebo pri sviatkoch. Zvyšná časť detí si peniaze neodkladá vôbec. Vyplýva to z prieskumu medzi žiakmi druhého stupňa ZŠ, ktorý realizoval inštitút INESS spolu s investičnou platformou Finax v rámci Ekonomickej olympiády.
Vreckové má podľa prieskumu k dispozícii 82 % opýtaných žiakov, no približne polovica z nich ho nedostáva v pravidelných intervaloch. Deťom tak chýba predvídateľný príjem, na ktorom by sa mohli naučiť pracovať s pevným rozpočtom, plánovať svoje výdavky a rozhodovať sa, akú časť peňazí minú a akú si odložia.
„Vreckové je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako rozvíjať finančné zručnosti priamo od detstva. Nejde pritom nevyhnutne o výšku sumy, ale najmä o to, aby dieťa vedelo, kedy peniaze dostane a na aké obdobie mu majú vystačiť. Z pohľadu finančného správania je vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty a pre nadobudnutie správnych návykov je nevyhnutná jeho pravidelnosť,“ uviedla Linda Gáliková z Finaxu.
Najčastejšia výška mesačného vreckového sa pohybuje v rozmedzí od 11 do 50 eur. Takúto sumu uviedlo 45 % žiakov. Druhú najväčšiu skupinu tvoria deti, ktoré dostávajú najviac desať eur mesačne. Vyššie vreckové je medzi žiakmi druhého stupňa ZŠ menej bežné. Sumu od 50 do 100 eur dostáva 7 % opýtaných a viac než 100 eur má k dispozícii menej ako 2 % žiakov. Takmer každý piaty školák pritom od rodičov nedostáva žiadne vreckové.
Dôležitejšie než samotná suma je podľa odborníkov nastavenie pravidiel. Ak dieťa dostáva peniaze pravidelne, môže si prirodzene skúšať rozdeliť ich medzi bežné výdavky, krátkodobé želania a úspory. Zároveň získava skúsenosť s tým, že dostupný rozpočet je obmedzený a musí mu vystačiť do ďalšieho termínu vreckového.
Hotovosť zostáva medzi žiakmi ZŠ najrozšírenejším spôsobom platenia. Takmer polovica detí platí výlučne bankovkami a mincami, pričom približne štvrtina opýtaných využíva hotovosť aspoň čiastočne. Iba 5 % žiakov platí výhradne digitálne, teda kartou, mobilným telefónom alebo hodinkami.
Pri mladších deťoch je práve hotovosť užitočnou súčasťou finančného vzdelávania. Fyzický kontakt s bankovkami a mincami im pomáha lepšie vnímať hodnotu peňazí aj to, ako sa ich množstvo pri jednotlivých nákupoch znižuje. Vhodným postupom preto môže byť začať s hotovosťou a bezhotovostné platby pridávať postupne, primerane veku a skúsenostiam dieťaťa.
„Začiatok školského roka dáva rodičom prirodzenú príležitosť nastaviť alebo upraviť systém vreckového. Pravidelná suma, jasný interval jej vyplácania a jednoduchá dohoda o tom, za čo si dieťa platí samo, mu môžu pomôcť lepšie plánovať, uvedomovať si dôsledky svojich rozhodnutí a postupne si vytvárať návyk pravidelného sporenia,“ uzatvorila Gáliková.
Vreckové má podľa prieskumu k dispozícii 82 % opýtaných žiakov, no približne polovica z nich ho nedostáva v pravidelných intervaloch. Deťom tak chýba predvídateľný príjem, na ktorom by sa mohli naučiť pracovať s pevným rozpočtom, plánovať svoje výdavky a rozhodovať sa, akú časť peňazí minú a akú si odložia.
„Vreckové je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako rozvíjať finančné zručnosti priamo od detstva. Nejde pritom nevyhnutne o výšku sumy, ale najmä o to, aby dieťa vedelo, kedy peniaze dostane a na aké obdobie mu majú vystačiť. Z pohľadu finančného správania je vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty a pre nadobudnutie správnych návykov je nevyhnutná jeho pravidelnosť,“ uviedla Linda Gáliková z Finaxu.
Najčastejšia výška mesačného vreckového sa pohybuje v rozmedzí od 11 do 50 eur. Takúto sumu uviedlo 45 % žiakov. Druhú najväčšiu skupinu tvoria deti, ktoré dostávajú najviac desať eur mesačne. Vyššie vreckové je medzi žiakmi druhého stupňa ZŠ menej bežné. Sumu od 50 do 100 eur dostáva 7 % opýtaných a viac než 100 eur má k dispozícii menej ako 2 % žiakov. Takmer každý piaty školák pritom od rodičov nedostáva žiadne vreckové.
Dôležitejšie než samotná suma je podľa odborníkov nastavenie pravidiel. Ak dieťa dostáva peniaze pravidelne, môže si prirodzene skúšať rozdeliť ich medzi bežné výdavky, krátkodobé želania a úspory. Zároveň získava skúsenosť s tým, že dostupný rozpočet je obmedzený a musí mu vystačiť do ďalšieho termínu vreckového.
Hotovosť zostáva medzi žiakmi ZŠ najrozšírenejším spôsobom platenia. Takmer polovica detí platí výlučne bankovkami a mincami, pričom približne štvrtina opýtaných využíva hotovosť aspoň čiastočne. Iba 5 % žiakov platí výhradne digitálne, teda kartou, mobilným telefónom alebo hodinkami.
Pri mladších deťoch je práve hotovosť užitočnou súčasťou finančného vzdelávania. Fyzický kontakt s bankovkami a mincami im pomáha lepšie vnímať hodnotu peňazí aj to, ako sa ich množstvo pri jednotlivých nákupoch znižuje. Vhodným postupom preto môže byť začať s hotovosťou a bezhotovostné platby pridávať postupne, primerane veku a skúsenostiam dieťaťa.
„Začiatok školského roka dáva rodičom prirodzenú príležitosť nastaviť alebo upraviť systém vreckového. Pravidelná suma, jasný interval jej vyplácania a jednoduchá dohoda o tom, za čo si dieťa platí samo, mu môžu pomôcť lepšie plánovať, uvedomovať si dôsledky svojich rozhodnutí a postupne si vytvárať návyk pravidelného sporenia,“ uzatvorila Gáliková.
