Quantcast
< sekcia Ekonomika

Prioritou Francúzska pre rok 2023 je dostať infláciu po kontrolu

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Cieľom návrhu rozpočtu je obnoviť fiškálnu dôveryhodnosť prezidenta Emmanuela Macrona napriek dodatočným výdavkom na zmiernenie otrasov v oblasti cien energií.

Paríž 26. septembra (TASR) - Boj proti inflácii je najväčšou prioritou francúzskej vlády. Uviedol to v pondelok minister financií Bruno Le Maire pri predložení návrhu zákona o rozpočte na rok 2023. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.

"Najdôležitejšou a najnaliehavejšou výzvou pre Francúzsko a ďalšie európske krajiny je znížiť inflačný tlak," povedal novinárom Le Maire.

Cieľom návrhu je obnoviť fiškálnu dôveryhodnosť prezidenta Emmanuela Macrona napriek dodatočným výdavkom na zmiernenie otrasov v oblasti cien energií.

Vyváženie daní a výdavkov sa však rýchlo komplikuje, keďže sa ekonomické vyhliadky zhoršujú a náklady na obmedzenie cien elektriny a zemného plynu stúpajú. Po vynaložení približne 50 miliárd eur v rokoch 2021 a 2022 na zmiernenie vplyvu inflácie na domácnosti a firmy je v rozpočte na rok 2023 vyčlenených ďalších 45 miliárd eur, aby sa zabránilo zvýšeniu účtov o viac ako 15 %.

Napriek spomaleniu hospodárstva sa ministerstvo domnieva, že v budúcom roku dokáže udržať deficit rozpočtu verejného sektora stabilný na úrovni 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a do roku 2027 ho zníži na úroveň stanovenú fiškálnymi pravidlami Európskej únie, podľa ktorých deficit nesmie prekročiť 3 % HDP.

Ministerstvo financií (MF) zintenzívni tiež úsilie o obmedzenie výdavkov.

"Francúzsko počíta každé euro," povedal Le Maire na pondelkovej tlačovej konferencii.

Minister poznamenal, že neistota ohľadom ekonomických vyhliadok na budúci rok "nikdy nebola väčšia", keďže vojna na Ukrajine naďalej zúri a kroky Ruska zostávajú nepredvídateľné.

Spomalenie ekonomík hlavných partnerov Francúzska – Spojených štátov, Nemecka a Číny – zhoršuje vyhliadky francúzskej ekonomiky.

Ministerstvo financií predpovedalo začiatkom septembra, že ekonomika tento rok vzrastie o 2,7 % a v budúcom roku sa jej rast spomalí na 1 %, zatiaľ čo francúzska centrálna banka v budúcom roku očakáva rast maximálne o 0,8 %.

Haut Conseil des Finances Publiques, nezávislý orgán, zákonom poverený posúdiť, či sú ekonomické predpoklady, o ktoré sa opiera vládny rozpočet, hodnoverné, však uviedol, že plánom ministerstva chýbajú ambície a jeho prognózy rastu sú príliš optimistické.

Dozorný panel vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že plány vlády na udržanie rastu výdavkov neboli zhrnuté do zákona o rozpočte a snahy o udržanie dlhu sú "mierne a oneskorené".

Vláda predpokladá, že verejný dlh sa bude do roku 2026 pohybovať okolo úrovne 111,5 % HDP a potom sa zníži.

Okrem finančných problémov existujú aj zvýšené politické riziká okolo rozpočtu na rok 2023 potom, čo Macron v júnových voľbách stratil absolútnu väčšinu v parlamente. Pokiaľ vláda nezíska podporu niektorých opozičných zákonodarcov, premiérka Elisabeth Borneová bude pravdepodobne musieť použiť článok v ústave, ktorý umožňuje schválenie zákonov bez hlasovania. Tým však vystaví svoju vládu riziku hlasovania o nedôvere.